"Vyjadrujeme podozrenie, že zamestnávatelia svojim nemenným postojom, kedy požadujú zmrazenie minimálnej mzdy, hrajú o to, aby sa zrušil v súčasnosti platný zákon o automatickom zvýšení minimálnej mzdy na 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov," uviedol v piatok na tlačovej konferencii socio-ekonomický analytik z občianskeho združenia Ján Košč.
Podľa neho zamestnávatelia tým, že najprv žiadali zrušenie minimálnej mzdy a následne ustúpili na požiadavku jej zmrazenia, takticky dotlačili odbory k rovnako tvrdému postoju. "Zamestnávatelia znefunkčnili efektívny a odborný dialóg a tým pádom, ak nepríde k dohode, tak podľa zákona by sa mala minimálna mzda zvýšiť podľa automatu v zákone, čo zamestnávatelia a napríklad aj strana SaS považujú za neprijateľné," skonštatoval Košč.
Zavedenie štartovacej minimálnej mzdy by podľa neho bolo v rozpore s antidiskriminačným zákonom, medzinárodnými záväzkami SR ako členskej krajiny Medzinárodnej organizácie práce a tiež so zmluvou o fungovaní Európskej únie. "Zároveň by bola takáto štartovacia minimálna mzda ľahko zneužiteľná nepoctivými zamestnávateľmi, ktorí by získali neprimeranú výhodu voči zamestnávateľom, ktorí by sa správali slušne," dodal.
Takéto návrhy odmietol aj člen predsedníctva Odborového zväzu KOVO Jozef Balica. "S rozhorčením sledujeme vystúpenia niektorých ministrov vlády SR o zmrazení minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy vo výške 465 eur v hrubom - približne 396 eur v čistom, ba dokonca úvahy o regionálnej minimálnej mzde. Výška takejto disponibilnej mzdy zďaleka nepokrýva náklady zamestnanca a jeho rodiny na každodenný život," povedal.
Po tom, ako sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo návrh na jej zvýšenie z 580 na 620 eur v hrubom a zavedenie štartovacej minimálnej mzdy.
