Tajomný spisovateľ rozvíril tohtoročné letné vody hneď dvakrát. Po prvý raz, keď vydal svoju tridsiatu knihu Klbko zmijí a druhýkrát, keď dostal padáka z ministerstva vnútra, kde pracoval.
Informácia, že v rámci šetrenia musel opustiť rezort vnútra aj Dominik Dán, prekvapila nielen fanúšikov známeho spisovateľa, ale aj tých, ktorí dávajú prednosť iným žánrom. Knihy Dominika Dána totiž pozná hádam každý. A kto ich nedržal v ruke, určite o nich počul, alebo napríklad videl sfilmovanú verziu bestselleru Červený kapitán. Keď sa ministerstvo vnútra pred niekoľkými dňami pochválilo tým, že dáva dokopy „neporiadok“ po smeráckych predchodcoch, v správe z kontroly efektívnosti na pracoviskách podľa nich našli aj niekoľko kuriozít. „Priamo na ministerstve bol už viac ako 10 rokov zaradený policajt, ktorého pracovná náplň bola raz mesačne si vyzdvihnúť výplatnú pásku,“ napísali z ministerstva. Práve týmto človekom je slávny spisovateľ kníh o vyšetrovaní vrážd Dominik Dán. Na ministerstve pracoval na tlačovom odbore a zarábal 2 000 € mesačne, no nemal vraj ani svoj pracovný stôl. „Ja som toho človeka nevidel. Ten človek nechodil do práce. Keď je jeho práca písanie kníh, dokonca v domácom prostredí, tak nevidím dôvod na to, aby taký človek pracoval na ministerstve,“ vysvetľoval minister Roman Mikulec dôvod svojho rozhodnutia.
Spisy ako námet
Samotný Dán nikdy netajil, že ako kriminalista má prístup k vyšetrovacím spisom. Nemyslí si však, že to má ako spisovateľ omnoho ľahšie, pretože nemusí vymýšľať príbeh. „Je to len námet, ktorý sa dá vyjadriť piatimi riadkami. Keď z toho chcete napísať tristostranovú knihu, tam vám fakt, že prípad poznáte, nepomôže. Kniha vzniká poctivou drinou, je v tom spisovateľské umenie a fantázia. Existuje však služobné tajomstvo a na to musím dávať pozor. Pracovné postupy, ktoré podliehajú utajeniu, musia zostať utajené. Ostatné je záležitosť umeleckej licencie,“ vysvetlil v minulosti Dán v rozhovore pre Nový Čas, ktorý svoju prvú knihu napísal v roku 2002. „Keď som upratoval plechovú skriňu v kancelárii, našiel som staré vyšetrovacie záznamy o Mirovi Sýkorovi a niečo mi navrávalo, že by som to mohol dať do literárnej podoby. Už dávnejšie som mal sen napísať knihu, vydať ju a mať ju v poličke. Kniha časom vyšla, no tým sa moje ambície skončili. Keď sa však predalo tritisíc kusov, vydavateľ mi navrhol, aby som napísal ďalšiu. Napísal som teda druhú, tretiu a postupne vznikla séria,“ prezradil spisovateľ v rozhovore.
