"Asi by sme sa mali pripraviť aj na istý zmätok a chaos," upozornil Hrabko v diskusii na Tablet TV. "Myslím si, že k takému zmrazeniu mobility, aké tu bolo na jar, už nepríde," dodal. "Bude záležať aj na každom z nás, ako dokážeme dodržiavať hygienické opatrenia. Aj ako štát bude kontrolovať, či ľudia v obchodoch chodia v rúškach, či sú k dispozícii dezinfekčné prostriedky a podobne. Ak štát ustanovil povinnosti, lebo stále platí mimoriadna situácia, mal by plnenie týchto povinností aj kontrolovať," upozornil Hrabko.
Zároveň by sa podľa neho štátne inštitúcie mali snažiť informovať ľudí čo najširšie, čo najzrozumiteľnejším spôsobom a vyhýbať sa zmätkom pri prijímaní rozhodnutí. "Ľudia, na rozdiel od politických analytikov a pozorovateľov, nemajú čas systematicky sledovať politickú scénu," upozornil Hrabko.
"Pri spore o dotazníkoch pri nástupe detí do škôl napríklad pandemická komisia odhlasovala niečo, čo už o pár hodín prestalo platiť. Pretože s tým nesúhlasila vláda," uviedol príklad.
Právne záväzná forma čestného vyhlásenia je podľa neho v prípade týchto dotazníkov nadbytočná a bude štátu komplikovať získavanie informácií zo škôl. "Čo sa stane, ak to rodič nepodpíše? Nezoberú mu dieťa do školy pri povinnej deväťročnej školskej dochádzke?" pýta sa publicista. "Pri konci školského roka bol nástup do škôl dobrovoľný, teraz je to inak, deti musia nastúpiť do škôl povinne," upozorňuje.
"Podľa mňa vôbec nemá význam tlačiť to do právne záväznej formy čestného vyhlásenia. Škola by to nemala vyžadovať pod nátlakom, rodič by mal spolupracovať so školou, veď je to aj v jeho záujme, aby sa vírus ďalej nešíril," podčiarkuje Hrabko.
Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že vetuje novelu zákona o prokuratúre. Ak Národná rada (NR) SR prelomí jej veto, hlava štátu sa chce obrátiť na Ústavný súd SR. Nepodpísala ani dva zákony, ktoré boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.
"Myslím si, že prezidentka urobila správne, a hneď jedným dychom dodávam, že konečne. Lebo sú to prvé zákony, ktoré parlamentu v tomto volebnom období vetovala. V prípade druhých dvoch zákonov evidentne nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie," reagoval Hrabko.
Na novele zákona o prokuratúre podľa neho koalícii mimoriadne záleží, ak ju chce pretlačiť aj s rizikom, že Ústavný súd SR neskôr označí niektoré ustanovenia novely za rozporné s ústavou, prípadne prezidentka nevymenuje za generálneho prokurátora zvoleného kandidáta.
Novou predsedníčkou strany Za ľudí sa stala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová.
Strana Za ľudí bude mať sedem podpredsedov, počas snemu o tom rozhodli delegáti. "Z uhla pohľadu pani predsedníčky Remišovej bolo zvýšenie počtu podpredsedov veľmi dobrým krokom, lebo si tým zabezpečila u podpredsedov väčšinovú podporu. Lebo sú tam aj takí, ktorí hlasovali za jej protikandidáta. Ak by ešte prišlo k nejakému sporu, tak budú mať dvaja podpredsedovia určitý názor a ďalší piati úplne iný," reagoval Hrabko.
