Lukašenko v sobotu absolvoval telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý podľa AP s poskytnutím pomoci súhlasil. "Prezidenti diskutovali o situácii, ktorá sa odvíja vnútri a v okolí Bieloruska," uviedla štátna tlačová agentúra BelTA s odvolaním sa na tlačovú službu bieloruského lídra.
Po prezidentských voľbách v Bielorusku z minulej nedele vychádzajú do ulíc každý deň stúpenci opozície, podľa ktorých bolo hlasovanie zmanipulované. Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov získal 80 percent hlasov, čím si zabezpečil šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu, ktorú zastáva od roku 1994. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská dostala podľa týchto údajov desať percent hlasov.
Lukašenko podľa AP nešpecifikoval, aký druh pomoci je Rusko ochotné poskytnúť. V súvislosti s vojenskou zložkou má Bielorusko podľa neho dohodu s Ruskou federáciou (RF) v rámci Zväzového štátu (Ruska a Bieloruska) i Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). "Toto sú okamihy, ktoré zodpovedajú tejto dohode," povedal bieloruský prezident.
Členskými krajinami ODKB sú aj Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Niekoľko tisíc ľudí sa zhromaždilo v sobotu v bieloruskej metropole Minsk po tom, čo opozícia vyzvala na ďalšie protesty proti spornému znovuzvoleniu Lukašenka v prezidentských voľbách.
Mnohí ľudia v sobotu skandovali proti Lukašenkovi heslo "Odíď!" a niektorí niesli fotografie protestujúcich s vážnymi odreninami, modrinami a inými zraneniami. V predchádzajúcich dňoch sa totiž objavili informácie o tom, že zadržaných demonštrantov bili a mučili. Iní ľudia niesli pútače s nápismi "Nie násiliu" a "Už žiadne mučenie". Polícia počas násilných zásahov proti demonštrantom zatkla vyše tisíce ľudí a stovky zranila.