Povedal to v sobotu večer na tlačovej konferencii, informovala agentúra Reuters. Snowden v roku 2013 zverejnil utajované informácie o americkej špionáži. Teraz sa ukrýva v Rusku.
"Začnem sa tým zaoberať," povedal Trump v odpovedi na otázku, či uvažuje o milosti pre Snowdena. Otázku novinári položili v reakcii na rozhovor, ktorý prezident poskytol denníku New York Post. V ňom povedal, že si "veľa ľudí myslí", že sa Spojené štáty k Snowdenovi nesprávajú "férovo".
Americká spoločnosť je podľa prezidenta v názore na Snowdena rozdelená. "Mnohí si myslia, že by sme sa k nemu mali správať inak. Iní ľudia si myslia, že urobil naozaj zlé veci," povedal.
Dlhoročný spolupracovník americkej Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pred siedmimi rokmi zverejnil množstvo utajovaných informácií, ktoré odhalili značný rozsah americkej elektronickej a telefónnej špionáže. Podľa serveru WikiLeaks boli terčom odpočúvania NSA aj európski štátnici vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
V USA bol Snowden obvinený zo špionáže a krádeže, hrozí mu 25 až 30 rokov väzenia, prípadne doživotie. Najprv sa skrýval v Hongkongu, v auguste 2014 dostal povolenie na pobyt Rusku.
Snowdenov ruský právnik Anatolij Kučerena v nedeľu povedal agentúre RIA Novosti, že by Spojené štáty nemali Snowdena len omilostnit, ale mali by ho úplne prestať stíhať, pretože sa nedopustil žiadneho zločinu. "Konal nielen v záujme amerických občanov, ale v záujme celého ľudstva," povedal právnik.
Podporu Trumpovho zámeru vyjadril na Twitteri aj Kenneth Roth, riaditeľ mimovládnej organizácie bojujúcej za dodržiavanie ľudských práv Human Rights Watch (HRW). "Trump má pravdu," napísal Roth k poznámke prezidenta, že sa USA k Snowdenovi nesprávali férovo. "Snowden nám preukázal nesmiernu službu tým, že vrhol svetlo na sledovacie techniky, ktoré ohrozujú naše súkromie. Nemal by byť stíhaný," napísal šéf HRW.
Agentúra Reuters pripomenula, že v roku 2013 Trump v tweete označil Snowdena za "špióna, ktorý by mal byť popravený".
Trumpov predchodca Barack Obama pred odchodom z úradu skrátil na pätinu trest Chelsea Manning, ktorá ako vojak Bradley Manning poskytla serveru WikiLeaks tajné armádne a diplomatické dokumenty. Za to bola odsúdená na 35 rokov väzenia. Na slobodu sa vďaka Obamovmu zásahu dostala v máji 2017.
