Desaťtisíce ľudí sa opäť zišli na protest proti výsledkom minulotýždňových volieb, zatiaľ čo vlastné zhromaždenie zorganizovalo aj niekoľko stoviek podporovateľov prezidenta Alexandra Lukašenka.
Predstúpil pred nich aj samotný Lukašenko, ktorý sa vyjadril, že nemá rád zhromaždenia a nepotrebuje, aby ho niekto bránil, informuje spravodajský portál BBC. Nie je pritom vraj jeho vina, že ich musel požiadať o pomoc. "Prišli ste sem, aby ste prvý raz za štvrťstoročie mohli brániť svoju krajinu, svoju nezávislosť, svoje manželky, sestry, deti," povedal účastníkom s tým, že opozícia "bude vyliezať z dier, ako krysy", ak sa ju tentoraz nepodarí potlačiť. "Toto bude začiatok vášho konca - klesnete na kolená ako na Ukrajine a v ďalších krajinách a budete sa modliť, Boh vie ku komu," odkázal svojim oponentom. Zároveň tiež jednoznačne odmietol výzvy na opakovanie volieb, pretože by v tom prípade podľa neho Bielorusko "ako štát umrelo".
Organizátori provládnej demonštrácie prostredníctvom sociálnej siete Facebook vyzvali na účasť "každého kto miluje svoju domovinu a je proti jej rozdeleniu na dve protichodné strany". BBC však upozorňuje, že sa objavili správy o tom, že k účasti na nej nútili pracovníkov štátneho sektora s tým, že ak tak neurobia, prídu o prácu. V uplynulých dňoch pritom robotníci zo štátnych tovární organizovali štrajky a mnohí sa pridali k protestom proti prezidentovi.
Desaťtisíce odporcov autoritárskeho lídra sa zatiaľ zhromaždili na Pochod za slobodu, ktorý zvolali na nedeľné popoludnie. Protesty vyvolali oficiálne výsledky prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých si Lukašensko s 80 % hlasov zabezpečil šiesty mandát. Ľudia v uliciach to však považujú za podvod a žiadajú odstúpenie autoritárskeho lídra, ktorý je pri moci už 26 rokov. V sobotu sa tiež pred budovou štátnej televízie zhromaždili tisícky ľudí, ktorí požadovali riadne spravodajské pokrývanie demonštrácií.
Od nedele polícia zadržala takmer 7 000 ľudí, stovky utrpeli pri zásahoch zranenia a dvaja zomreli. Polícia rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a demonštrantov tiež bila.
Lukašenko pritom po sobotňajšom telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Rusko súhlasilo, že Bielorusku poskytne bezpečnostnú pomoc v prípade vojenského ohrozenia zvonka. Zároveň tiež vyjadril obavy v súvislosti s vojenskými cvičeniami NATO, ktoré sa odohrávajú v susednom Poľsku a Litve.
Brutálne zákroky proti protestujúcim vyvolali kritiku západných krajín. Ministri zahraničných vecí štátov Európskej únie (EÚ) sa v piatok počas mimoriadnej videokonferencie zhodli na tom, že prezidentské voľby v Bielorusku neboli férové, demokratické a ich výsledky sfalšovali. Dohodli sa tiež na okamžitom navrhnutí presne cielených sankcií, ktoré by sa mali týkať osôb zodpovedných za manipuláciu volieb a brutálne zásahy proti protestujúcim.
