Málokto však vie, že sa uskutočnila v Československu, konkrétne v Bratislave, a jej iniciátorom a operatérom bol kardiochirurg Ladislav Kužela († 54). Lekár, ktorý miloval rodné Slovensko natoľko, že sa vzdal sľubnej kariéry v Amerike a vrátil sa domov, aby mohol ďalej rozvíjať to, čomu zasvätil svoj život - medicíne.
Žiaľ, tomu, kto srdcia zachraňoval, komunisti „zlomili“ to jeho tým, že ho od kardiochirurgie odstavili. Docent Kužela zomrel na infarkt, keď mal len 54 rokov. Keď sa v roku 1952 čerstvý absolvent medicíny Kužela dostal ako odborný asistent na II. chirurgickú kliniku Lekárskej fakulty UK, určite ani len netušil, že o pár rokov bude tým, kto posunie kardiochirurgiu v bývalom Československu míľovými krokmi.
„Jeho láska k medicíne bola taká silná, že mama si ju naštudovala, aby mu mohla v debatách kontrovať. Ja si pamätám, ako som mu sedel na nohách a on študoval pre mňa nepredstaviteľné hrubé knihy v angličtine, alebo si chystal prednášku,“ spomína na otca syn Ladislav Kužela, bývalý riaditeľ Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. V roku 1968 sa docent Kužela stal vedúcim kardiovaskulárnej chirurgie a zástupca prednostu kliniky.
Cesta do Ameriky
Významným momentom v živote lekára Kuželu bol svetový kongres kardiochirurgov v Bojniciach, ktorý pomáhal organizovať. „Otec bol v správny čas na správnom mieste. Myslím, že do veľkej miery zapôsobili jeho charizma a nadšenie, ktoré spôsobili, že kolegovia z Ameriky boli ním ihneď takí nadchnutí, že ho ešte počas kongresu pozvali na stáž do Spojených štátov,“ vysvetľuje syn Ladislav. V čase komunizmu musel však vycestovať sám, manželka mohla za ním prísť až po niekoľkých mesiacoch.
„Moju sestru museli nechať na Slovensku. Aj na tom vidieť jeho obetu. Napriek tomu, že nesmierne miloval svoju rodinu, nechal tu dcéru, aby sa vyškolil a mohol tak domov priniesť nové poznatky,“ hovorí o otcovi s láskou Kužela. Slovenský chirurg čoskoro dosiahol takú úroveň, že prišli ponuky z najväčších amerických univerzít. Jeho to však lákalo domov. Ako spomína jeho syn, často hovorieval, že výkony chce robiť doma na Slovensku.
Prvá transplantácia
Len tri mesiace po návrate z Ameriky uskutočnil docent Kužela ako hlavný operatér transplantáciu srdca, ktorá bola prvou v strednej a vo východnej Európe. „Napriek tomu, že sa neskončila úspechom z hľadiska prežitia pacientky, z otcovho rozprávania aj neskoršieho hodnotenia spolu s jeho kolegami som pochopil, že sa im na tie časy podaril jeden excelentný kardiochirurgický výkon,“ vysvetľuje syn. Za „odmenu“ ho komunisti dali skoro na všetky zoznamy osôb sledovaných ŠtB.
„Znie to síce neuveriteľne, ale otec to nikdy neľutoval. On bol taký zanietený pre medicínu a srdcom Slovák, že napriek všetkým tým polenám, ktoré mu potom hádzali pod nohy, som ho nikdy nepočul povedať: ‚Škoda, že sme neostali v Amerike‘,“ spomína syn, ktorý sám išiel v šľapajach otca a vyštudoval medicínu, hoci mu to bolo zakázané a musel najskôr v Prahe študovať hygienu a potom potichu prestúpiť na lekársku fakultu v Bratislave. Jeho otec sa však čoraz častejšie dostával do konfliktu s dosadenými odborníkmi, ktorým často opakoval, že stranícka knižka nestačí, aby viedli kolektív, keď na to odborne nemajú.
Zlomené srdce
Kužela si svojím postojom narobil veľa nepriateľov. Výsledkom bolo, že mu zo dňa na deň zrušili vymenovanie za prednostu Kardiochirurgickej kliniky na Partizánskej ulici v Bratislave. „Bolo to neuveriteľné. Poobede mu len zavolali, aby si išiel vypratať pracovňu, v ktorej mal na druhý deň začať pracovať ako prednosta kliniky. Takže bol zosadený z postu, na ktorom ešte nestihol ani začať pracovať,“ čuduje sa dodnes Kužela.
A to bol len začiatok. Postupne ho odstrihli od toho, čo najviac miloval - kardiochirurgie. Napokon sa v roku 1979 musel stiahnuť z politických dôvodov do SAV už len na vedeckú dráhu. Podľa rodiny to bol moment, ktorý mu doslovne zlomil srdce.
„Otec zomrel v roku 1980 a dnes máme rok 2020, minimálne raz mesačne mám telefonát, e-mail alebo osobný kontakt s jeho rovesníkmi, ktorí naňho neustále v dobrom a s láskou spomínajú. Vďaka nim je preto môj otec neustále zaradený do kategórie tzv. nezmazateľných ľudí,“ uzavrel dojatý syn Ladislav.
Unikátny zákrok
- Prvá transplantácia v bývalom Československu sa uskutočnila 9. júla 1968 na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na Partizánskej ulici v Bratislave.
- Viedol ju akademik MUDr. Karol Šiška a MUDr. Ladislav Kužela. Inicioval ju práve Kužela, ktorý získal skúsenosti v USA.
- Išlo o prvú transplantáciu srdca nielen v Československu, ale aj v strednej a vo východnej Európe.
- Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna a jeho rodina súhlasila s odberom srdca až po dlhšom presviedčaní farárom.
- Príjemcom bola 54-ročná Charlotta Horváthová. Transplantáciu však neprežila, pretože zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.
