Napätá situácia v Bielorusku eskalovala aj počas víkendu. V uliciach a na námestiach sa zhromaždili desaťtisíce ľudí, ktorí vyšli prejaviť svoju nespokojnosť s totalitným režimom prezidenta Alexandra Lukašenka (65). V nedeľu, týždeň po voľbách, zvolali do metropoly Minsk aj akciu na jeho podporu. Na nej sa podľa miestnych novinárov zúčastnilo oveľa menej - len niekoľko tisíc ľudí, ktorých zvážali z celej krajiny. Lukašenko oznámil, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom (67), ktorý povedal, že „všetky problémy sa čoskoro vyriešia“.
Stúpenci Lukašenka vyrazili pred sídlo vlády a svojich podporovateľov dali zvážať autobusmi. Zhromaždilo sa tam niekoľko tisíc ľudí. Na proteste vystúpil aj samotný Lukašenko. V prejave odmietol, že by sa mohli konať nové voľby. „Nezvolal som vás sem, aby ste bránili mňa, ale preto, že prvýkrát za štvrťstoročie môžete brániť nezávislosť svojej krajiny,“ vyhlásil.
Počas víkendu pokračovali aj početné opozičné protesty - medzi nimi aj zhromaždenie desiatok tisíc ľudí, ktorí žiadajú vyhlásiť nové voľby. Podľa oficiálnych výsledkov získal Lukašenko 80 % podporu. Svedectvá z volebných komisií však hovoria o manipulácii volieb, v ktorých mala vyhrať Lukašenkova protikandidátka Sviatlana Cichanovská. Výsledky neuznáva žiadna krajina Európskej únie a jej lídri sa dohadujú, ako budú v prípade Bieloruska ďalej postupovať.
Ťah Putinom
Lukašenko sa v sobotu aj v nedeľu spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby s ním prebral situáciu v Bielorusku. Kremeľ potom uviedol, že „všetky vzniknuté problémy budú čoskoro vyriešené”. Lukašenko následne vyhlásil, že Rusko sľúbilo Minsku pomoc so zaistením bezpečnosti, neuviedol však, akú asistenciu by Moskva krajine konkrétne poskytla. Moskva reagovala, že je pripravená poskytnúť pomoc na základe zmluvy o vojenskej spolupráci.
Ešte nedávno Lukašenko odmietal užšiu spoluprácu s Ruskom, lebo podľa prezidenta si „oni pod integráciou predstavujú pohltenie Bieloruska, to nie je integrácia, to je začlenenie a za to ja nikdy nebudem“. Lukašenko pokračoval v spochybňovaní protestov a zvolil osvedčenú taktiku strašením zásahmi zvonku. Vyjadril sa, že ho znepokojujú vojenské cvičenia NATO v susednom Poľsku a Litve. Zámer obrátiť sa na ruského prezidenta vysvetlil tým, že dianie v Bielorusku sa podľa neho týka celého postsovietskeho priestoru a predstavuje nebezpečenstvo presahujúce hranice jednej krajiny.
Vyjadril tiež obavy pred vonkajšou agresiou. Už v piatok hovoril, že do Bieloruska prišli v súvislosti s demonštráciami ľudia z Poľska, Holandska a Ukrajiny a tiež podporovatelia ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného. Lukašenko prirovnáva súčasné dianie v krajine k farebným revolúciám, čo bolo protestné hnutie, ktoré viedlo v niekoľkých postsovietskych štátoch k pádu autoritárskych alebo promoskovských vlád.
Smrť demonštranta
Štáb opozičnej kandidátky Sviatlany Cichanovskej, ktorú demonštranti považujú za pravú víťazku volieb a ktorá krátko po vyhlásení predbežných výsledkov volieb na nátlak úradov odcestovala do Litvy, začal organizovať koordinačnú radu, ktorej cieľom bude umožniť predanie moci v krajine.
V predchádzajúcich dňoch sa objavili informácie o tom, že zadržaných demonštrantov bili a mučili. V Minsku sa tisícky ľudí lúčili s Alexandrom Tarajkovskim (34), ktorý zomrel v pondelok pri zásahu polície proti demonštrantom. Polícia tvrdí, že zahynul, keď mu v ruke explodovalo výbušné zariadenie. Jeho partnerka Elena Germanová sa však v sobotu vyjadrila, že ho podľa nej zastrelili policajti. „Jeho ruky a nohy sú úplne nedotknuté, nemá na nich ani modriny,“ opísala s tým, že neverí, že Tarajkovski držal v rukách výbušninu, a podľa nej je jasné, že ho zastrelili.
Od nedele polícia zadržala takmer 7 000 ľudí, stovky utrpeli pri zásahoch zranenia a dvaja zomreli. Polícia rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a demonštrantov tiež bila. Štrajkujú zamestnanci takmer všetkých najväčších podnikov v krajine a od pondelka chcú protestovať aj zamestnanci bieloruskej štátnej televízie.
Slovensko sa dostalo na svetovú mapu po tom, čo v nedeľu ráno podporil demonštrantov v Bielorusku ich veľvyslanec na Slovensku. Igor Alexandrovič Leščeň, ktorý pôsobil v minulosti ako asistent Lukašenka, vyjadril ako prvý vedúci diplomatického zastupiteľstva svojej krajiny solidaritu s účastníkmi protestov.
„Som solidárny s tými, ktorí vyšli do ulíc bieloruských miest v rámci pokojných sprievodov, aby bolo ich hlas počuť. Ako rodák z mesta Žodzina som s vami - pracovníkmi BelAZ-u a kováčskeho závodu... Rovnako ako všetci Bielorusi, aj ja som šokovaný príbehmi o mučení a bití občanov mojej krajiny,“ uviedol Leščeň. Náš minister zahraničných vecí Ivan Korčok skonštatoval, že ide o silný signál.
„Jeho slová potvrdzujú aj naše hodnotenie súčasnej situácie v Bielorusku, ktorá je taká vážna, že sa k nej verejne a kriticky vyjadruje už aj predstaviteľ bieloruskej diplomacie,“ napísal Korčok. Video na svojom profile s opisom „odvaha“ zdieľal aj premiér Matovič. Prezidentka Zuzana Čaputová nechala na znak solidarity s Bieloruskom vysvietiť Prezidentský palác do bielo-červených farieb.
