Nákupy bez bločku, výplata na ruku, opravy v domácnosti bez faktúry a mnoho iných ciest, ako obísť povinnosť platiť DPH a daň do štátnej kasy, majú jedného spoločného menovateľa – HOTOVOSŤ. Boj s tzv. šedou ekonomikou sa dnes nedarí vyhrávať mnohým krajinám, a to vrátane Slovenska.
Slovensko chce zaradiť spiatočku
Šedá ekonomika je problémom najmä stavebníctva, veľkoobchodu a maloobchodu, stravovacích a ubytovacích služieb. Aj napriek tomu dnes vláda zamýšľa dať hotovosti zelenú práve v gastrosektore. Výmenou stravných lístkov za hotovosť však len otvorí dvere ďalšiemu obchádzaniu platenia daní.
Stravné lístky či karty dnes využíva viac ako 800-tisíc zamestnancov. Tento zamestnanecký benefit je tu pre ľudí už 20 rokov a možno aj preto ho mnohí berú skôr ako samozrejmosť a nie ako benefit. Ako ukázal prieskum 2muse zo začiatku tohto roka, pozitívny vzťah ku gastrolístkom a gastrokartám má až 82 % Slovákov.
Dnes sa môže zamestnávateľ rozhodnúť, či svojim zamestnancom prispeje na stravu formou stravných lístkov či kariet, alebo im zabezpečí stravovanie na pracovisku. Po novom by sa už však malo stať stravné priamo súčasťou výplaty. Ďalšie stovky miliónov eur v hotovosti tak povedú len k jedinému – štát príde o ďalšie dane.
I keď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto zmena je v prospech zamestnancov, tí neskrývajú svoje obavy. Viac ako polovica si myslí, že započítaním stravného do výplaty by boli ich debaty o vyššom plate s nadriadeným vopred odsúdené na neúspech. Traja zo štyroch Slovákov očakávajú, že ich šéf by argumentoval tým, že už majú predsa plat navýšený o stravné. Viac ako polovica zamestnancov vidí problém v tabuľkových platoch, ktoré by im po takomto navýšení neumožňovalo ďalší rast ich výplaty.
Hotovosť nie je jediná cesta
Urobiť koniec šedej ekonomike nie je možné zo dňa na deň. V prípade stravovacích služieb je však cesta od stravných lístkov k hotovosti skôr krokom späť. Nie sme prvou krajinou, ktorá rieši dilemu stravných lístkov.
Pred pár rokmi na tom bolo podobne aj Belgicko. Na základe analýzy miestnej Agentúry pre zjednodušenie administratívy (ASA – Agencé pour la Simplificacion Administrative) sa napokon v roku 2016 rozhodlo, že stravné v hotovosti odmietne a prejde na jeho postupnú elektronizáciu. Prečo? Na jednej strane chceli Belgičania zachovať účel tohto príspevku. Uvedomovali si totiž, že v prípade hotovosti by už nešlo o príspevok na stravu, ale prakticky na čokoľvek. Druhým dôvodom bol práve boj so šedou ekonomikou. Bezhotovostné platby totiž v porovnaní s hotovosťou zjednodušujú štátu kontrolu.
