V Argentíne bola najmladšia členka atletickej časti slovenskej výpravy, v behu na 200 m skončila v osobnom rekorde štrnásta. „Samozrejme, aj pre mňa ako pre každého športovca sú olympijské hry hlavné lákadlo a môj cieľ do budúcnosti,“ vyhlásila Forster, ktorá sa najskôr venovala predovšetkým biatlonu, ale vo veku 13 rokov sa rozhodla pre kráľovnú športov. „Keďže som sa rozhodla ísť na strednú školu do Nitry, nedalo by sa kombinovať atletiku s biatlonom, ktorý som mohla v zime trénovať len v Osrblí. Pri atletike som videla viac možností sa realizovať a niečo dokázať. Akurát, keď som sa rozhodla prejsť do Nitry, podarilo sa mi vyhrať na majstrovstvách Slovenska starších žiačok v Nových Zámkoch beh na 60 m, čo ma tak nakoplo, že som usúdila, že práve atletika bude správna voľba. Dnes tvrdím, že som sa ani nemohla lepšie rozhodnúť.“
Stala sa z nej šprintérka.
Nádejnú atlétku zlanárila pod Zobor Katarína Adlerová, ktorá pripravuje 17-ročnú študentku doteraz. „Trénerka skôr lámala mojich rodičov ako mňa. Mňa najskôr ani len nenapadlo, že by som po základnej škole mala pokračovať na športovom gymnáziu a ešte sa takto venovať atletike. Keď sa mi prvýkrát ozvali, najprv som to nebrala až tak vážne. Pri druhom pokuse som si povedala, že dobre, ale na rade v rozhodovaní boli rodičia. Tretíkrát sme boli za ja s ocinom, ale ešte bolo treba prehovoriť a spracovať maminu,“ priblížila dôležitý krok vo svojej kariére Forster, ktorá má v Nitre aj spriaznenú dušu, taktiež atlétku - bežkyňu, Danielu Ledeckú: „S Dankou sme sa našli, spoločne sa motivujeme.“
Keď prvýkrát zbadala svoju budúcu zverenku, Adlerovej údajne preletelo hlavou, že to dievča má v nohách dynamit. „Ja som sa o tom dozvedela, až keď som si to prečítala. Trénerka si takéto perličky necháva pre seba,“ usmiala sa Forster, ktorá by najradšej dokázala pravdivosť týchto slov a dynamit odpálila na najvýznamnejšom podujatí.
Medzi svoje najväčšie úspechy radí 4. miesto v behu na 200 m a 6. pozíciu na 100 m z lanského Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v azerbajdžanskom Baku. „Každý sa snaží spraviť všetko pre zisk medaily na vrcholnom podujatí, ja nie som výnimkou. Áno, je to aj môj sen. V šprintoch je to vždy tesné a rozdiely sú minimálne, takže z tohto pohľadu ma aj zamrzelo, že mi to v Baku o jednu priečku uniklo. Bolo to o chlp,“ vrátila sa Forster s odstupom k svojmu doteraz najcennejšiemu výsledku.
Vybehala si ním aj zaradenie do Juniorského olympijského tímu 2020. SOŠV a Nadácia SOŠV v ňom podporujú talentovaných športovcov a pomáhajú im v rozbehu ich športovej kariéry. Partnermi projektu sú LYNX, Kooperativa, Wealth Effect Management a Nadácia SPP.
Slovensko má kráľa šprintov Jána Volka, halového majstra Európy z vlaňajšieho šampionátu v Glasgowe. „Je to pekné, že aj z takej malej krajiny ako Slovensko sa dopracoval na vrchol a môže sa porovnávať so špičkovými športovcami. Je to veľký úspech, čo dosiahol, azda sa aj mne niečo podobné podarí v ďalšej kariére,“ uviedla k domácej inšpirácii mnohonásobná majsterka SR.
Zo zahraničných atletických hviezd je jej vzorom jamajská šprintérka Shelly-Ann Fraserová-Pryceová. Dvojnásobná olympijská víťazka meria len 152 cm. „Už dlhšie sledujeme s trénerkou jej počínanie. Ona je takisto maličká ako ja, navyše je mi sympatická a páči sa mi jej štýl. Keby sa mi podarilo dostať do jej blízkosti alebo aj do kontaktu s nejakou inou väčšou svetovou hviezdou, určite by som bola nesmierne vďačná za každú radu,“ dodala Viktória Forster.
