"Je to logický krok, keďže ma za veľvyslanca menoval súčasný prezident a predpokladá sa, že musím nasledovať politiku, ktorú určuje. Ministerstvo zahraničných vecí sa domnieva, že občianske postavenie vyjadrené v mojom vyhlásení prekročilo tento rámec," uviedol diplomat. Rezignáciu diplomata musí podpísať prezident Alexander Lukašenko. Ten zatiaľ žiadny dekrét o rezignácii nepodpísal.
V spomínanom videu Leščeňa uviedol, že tak ako všetci Bielorusi, je aj on v šoku z mučenia a bitia obyvateľov jeho krajiny a vyjadril solidaritu so všetkými, ktorí vyšli do ulíc bieloruských miest na pokojné protesty. Leščeňa pracuje pre bieloruské ministerstvo zahraničia od roku 1994. Od roku 2002 do roku 2006 bol asistentom bieloruského prezidenta pre zahranično-politické a zahranično-ekonomické záležitosti. Veľvyslancom na Slovensku je od roku 2016.
Bielorusi protestujú už od vyhlásenia prvotných výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta. Podľa ústrednej volebnej komisie v Bielorusku vyhral voľby Lukašenko s 80 % hlasov a opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská získala 10 %. Podľa ľudí v uliciach sú však tieto čísla zmanipulované.
Protesty v prvých dňoch sprevádzali tvrdé zákroky zo strany polície. Od 9. augusta polícia zadržala takmer 7 000 ľudí, stovky utrpeli pri zásahoch zranenia a dvaja zomreli. Polícia rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a demonštrantov tiež bila. Brutálne zákroky proti protestujúcim vyvolali kritiku západných krajín. Predseda Európskej rady Charles Michel napríklad na stredu zvolal mimoriadny summit európskych lídrov, aby prediskutovali dianie v Bielorusku.
