Rezort práce predstavil nový koncept, na základe ktorého má vzniknúť Fond udržania zamestnanosti. Z tam nazbieraných finančných prostriedkov sa má vyplácať dávka kurzarbeit. Prečo je to výhodné pre firmy aj zamestnacov? Nebudeme platiť vyššie odvody?
Po vypuknutí koronakrízy museli mnohé podniky zatvoriť v rámci prijatých opatrení. Ďalšie zase nemali odbyt a ich pracovníci robotu. Vláda operatívne zaviedla systém skrátenej práce, keď ľudia síce nepracovali, ale aj tak dostávali mzdy. Podobné situácie sa môžu vyskytnúť aj v budúcnosti, preto pripravili nástroj na ich riešenie.
Ministertvo práce predložilo do pripomienkového konania koncept kurzarbeitu. Inšpirovali sa modelom, ktorý už roky funguje v Nemecku. „Navrhli sme jednoduchý, trvalý a predvídateľný nástroj, ktorý zamestnancovi pomôže zotrvať v pracovnom pomere pri zachovaní 80 % výšky čistej mzdy a zamestnávateľa do veľkej miery odbremení od finančných záväzkov, ktoré má voči svojim zamestnancom,“ vysvetlil princíp Milan Krajniak, minister práce. Koncepcia navrhuje zriadenie samostatného Fondu udržania zamestnanosti, v ktorom sa budú ukladať finančné prostriedky pre prípad ďalšej krízy. Poistné by doň platili všetci zamestnávatelia aj zamestnanci v pracovnom pomere.
„Chcem všetkých ubezpečiť, že poistné do nového poistného fondu neprinesie zvyšovanie odvodov,“ vysvetlil Krajniak. Dávku by za splnenia podmienok mohol čerpať pracovník 6 mesiacov a dostal by 80 % z platu, čo je viac, ako keby poberal podporu. Ako povedal Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, predstavená koncepcia je zatiaľ len nahrubo, bez podstatných detailov.
„Opatrenie kurzarbeitu, tak, ako už funguje dlhodobo v Nemecku, alebo kratšie v Čechách, by malo pomôcť zamestnancom kompenzáciou možnej ušlej mzdy, zamestnávateľom udržať zamestnanosť a predísť možnému krachu a zároveň štátu eliminovať negatívne dopady najmä na verejné financie v dôsledku zvýšenej nezamestnanosti či obmedzenia ekonomickej činnosti zamestnávateľov,“ vysvetlil výhody pre všetky strany Halás.
Vznikne nová dávka
- Vytvoriť sa má Fond udržania zamestnanosti.
- Prispievať doň majú všetci zamestnávatelia, vrátane zamestnávateľov vo verejne službe a všetci zamestnanci v pracovnom pomere.
- Vyššie odvody sa platiť nebudú.
- Návrh počíta aj s možnosťou pre SZČO.
- Čerpať ju bude môcť pracovník po dobu 6 mesiacov počas 24 mesiacov.
- Zmena musí prejsť pripomienkovým konaní a legislatívnym procesom.
- Platiť má od 1. januára 2022, dovtedy má pokračovať projekt „Prvá pomoc“.
Podmienky poskytnutia
- obmedzenie prevádzkovej činnosti
- vyčerpanie vlastných možnosti zamestnávatnávateľa
- udržanie pracovných miest
- uhradené poistné
- schválená žiadosť
Podpora vs. Kurzarbeit
Plat zamestnanca v čistom: 841,50 € (v hrubom cca. 1 100 €)
Dávka kurzarbeit (nový fond) by bola: 673 €
Dávka v nezamestnanosti by bola: 542,50 €
Z nového fondu: viac o 130, 50 €
Náklady by mal hradiť štát
- Zavedenie kurzarbeitu sa v krízovej situácii ukázalo (aj na základe príkladov z rôznych európskych krajín) ako efektívny nástroj na udržanie pracovných miest. Je potrebné definovať konkrétne opatrenia na udržanie pracovných miest aj z dlhodobejšieho hľadiska, ako len v čase koronakrízy.
V prípade kurzarbeitu by malo ísť podľa mňa o čisto štátnu podporu s dĺžkou trvania minimálne 12 mesiacov až do 24 mesiacov. Zamestnanci by sa v čase, keď nemá pre nich zamestnávateľ prácu, mohli rekvalifikovať.
Cieľom je efektívna pomoc
Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR
- Kurzarbeit ako nástroj na riešenie budúcich kríz rozhodne podporujeme. Cieľom má byť efektívna pomoc zamestnávateľom a zamestnancov v časoch ekonomických kríz. Dôležité je, aby sa tento inštitút nestal prostriedkom na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, čo by na základe doterajších informácií nemalo hroziť.
Pripraví nás na budúcnosť
- Je dobré, ak bude do budúcna pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré. Máme vyčlenených 1,38 mld. eur a čerpáme len 490 mil. eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 - 35 % celkových osobných nákladov.
