Náprotivky to spoznajú jednak z telesného pachu, ale aj z rysov tváre. A čím sú si muž a žena geneticky vzdialenejší, tým silnejšie sa priťahujú. No často - napríklad vplyvom hormonálnej antikoncepcie či spoločenským tlakom - sú tieto mechanizmy narušené. A tak spolu skončí pár, ktorý sa k sebe geneticky veľmi nehodí. Potom ženine pohlavné cesty aktívne zabíjajú partnerove spermie a vajíčko ich odmieta do seba vpustiť. A dvojica väčšinou vyhľadá pomoc odborníkov na asistovanú reprodukciu a bojuje pomocou evolučných mechanizmov. Prípadnú vyššiu chorobnosť u dieťaťa a jeho nižšiu životaschopnosť musia títo rodičia zobrať potom na svoju zodpovednosť.
Vedci z Fínska teraz preukázali, že žena skutočne vylučuje do pohlavných ciest látky, ktoré majú hubiť spermie s génmi veľmi príbuznými jej vlastným. Ide pritom o gény riadiace imunitnú reakciu. Ak spermia nesie gény veľmi odlišné od génov ženiných, potom je naopak podporovaná v ceste k vajíčku a oplodneniu prebieha ľahšie. Evolučný mechanizmus má totiž zaručiť dieťaťu silnú imunitu, ktorá vzniká kombináciou génov, ktoré sa u rodičov od seba veľmi líšia.
"Pohlavné bunky niektorých partnerov môžu byť imunologicky kompatibilnejšie ako iné. Naše výsledky môžu tiež otvárať nové možnosti pre rozvoj presnejšej diagnostiky neplodnosti," myslí si autorka biologička Annalaura Jokiniemiová z Východofinskej univerzity.
Z výskumu vyplýva, že prvou veľkou bariérou pre spermie je hlien krčka maternice, druhou je sekrét žltého telieska obklopujúceho vajíčko. "Tieto objavy môžu byť dôležité pre hlbšie pochopenie pohlavného výberu a procesu oplodnenia u človeka i iných cicavcov," tvrdí doktor Jukka Kekäläinen.
Poznatky zásadne spochybňujú množstvo prípadov umelého oplodnenia, ktoré idú proti týmto mechanizmom, proti evolučnom zákonom a vytvárajú embryá geneticky nezlučiteľných rodičov, čo môže vytvárať u dieťaťa predpoklady pre vážne zdravotné problémy v neskoršom živote.
