Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnila organizácia Amnesty International (AI), informuje agentúra APA. Vysoký počet obetí a zranených je podľa AI dôsledkom násilného potláčania povolebných protestov príslušníkmi bolívijskej polície a armády. Autori správy preto vyzvali kandidátov nových prezidentských volieb v Bolívii, ktoré sa uskutočnia v októbri, aby zaistili, že nedôjde k opakovaniu vyhrotenej situácie z vlaňajška a že s dôkladne vyšetria povolebné násilnosti.
"Pandémia COVID-19 nie je jedinou vážnou krízou v Bolívii. Prezidentskí kandidáti sa musia zaviazať, že okamžite podniknú kroky na vyliečenie historickej pandémie beztrestnosti, ktorou táto krajina trpí," vyhlásila riaditeľka AI pre región Ameriky Erika Guevaraová-Rosasová. Nové prezidentské voľby v Bolívii, ktoré boli už dvakrát odložené, sú naplánované na 18. októbra. Krajina sa podľa AI v súčasnosti nachádza v sociálnej, politickej a ľudskoprávnej kríze, ktorú ešte viac zhoršila pandémia koronavírusu.
V Bolívii podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa na koronavírus pozitívne testovali viac ako 103.000 ľudí a zaznamenali tam 4100 úmrtí. V posledných dňoch sa zosilnili demonštrácie a blokády ulíc, ktoré nastali v dôsledku odkladu volieb. Tieto blokády však bránia aj dodávkam zdravotníckeho materiálu potrebného na boj s pandémiou. Došlo pritom aj k prípadom násilia zo strany niektorých demonštrantov.
Správa AI dokumentuje navyše aj vyhrážky a šikanovanie obhajcov ľudských práv, novinárov a politických oponentov. Predchádzajúci prezident Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra 2019 sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe. Morales, ktorého obviňujú z volebných podvodov, 10. novembra 2019 po troch týždňoch demonštrácií odstúpil. Momentálne žije v exile v Argentíne. Za dočasnú prezidentku republiky sa 12. novembra vyhlásila vtedajšia podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.
