Prezidentka pacientskej organizácie NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková totiž upozorňuje, že dlhodobá epidemiologická onkologická situácia na Slovensku je oveľa vážnejšia ako situácia okolo ochorenia COVID-19. Dopad rakoviny na ľudí je podľa nej na Slovensku alarmujúci a pandémia ho ešte zhoršila.
Čo si máme predstaviť pod informáciou, že počas pandémie koronavírusu sa zhorší dopad rakoviny na pacientov? Máte na mysli, že onkopacienti boli odsunutí na druhú koľaj?
Už 13. marca sme tlmočili stanovisko za našu organizáciu NIE RAKOVINE a Európskeho pacientskeho fóra a upozorňovali, že tu nie je len korona, ale je tu veľa onkologických a iných chronických pacientov. Keď sme videli, ako odborný svet, médiá i my žijeme len novým vírusom, upozorňovali sme, že sú tu aj iní pacienti, majú svoje práva, zdravotné a sociálne potreby. Úrady zriadili infolinky pre lekárov, pre ľudí s podozrením na COVID, ale smutné bolo, že nikto neponúkol infolinku pacientovi s rakovinou. Len pacientske organizácie. Boli sme zavalení telefonátmi a mali sme hlásenia onkologických pacientov, ktorým sa priťažovalo a keď vraj volali sanitku, dostali odpoveď, že nemôžu prísť, lebo je epidémia. Vážime si, že veľké kliniky a onkológie poskytovali ďalej liečbu, ale boli aj také zariadenia, ktoré spustili mrežu. Pacienti nemali mesiac-dva chemoterapie. Ich potreby pre náš zdravotnícky systém prestali byť dôležité, boli jednoducho odsúdení aj odignorovaní s tým, že je korona, musia teda vyčkať. Máme niečo cez 30 úmrtí na Covid-19, zatiaľ však stále na Slovensku pribúda asi 100 nových prípadov rakoviny denne a 38 ľudí zomrie. Takto predsa korona nezabíja! Máme o štvrtinu až pätinu väčšiu úmrtnosť na rakovinu ako je priemer úmrtnosti v Európe.
Ktorá časť Slovenska je na tom štatisticky najhoršie?
Naša medicína trpí aj tým, že nemáme kvalitné dáta, čísla. Máme Národné centrum zdravotníckych informácií – no nevieme sa dopátrať, koľko ľudí má aktuálne rakovinu prsníka, alebo koľko pacientov v čase odhalenia diagnózy má tretie, štvrté štádium, alebo či tá naša snaha robiť prevenciu a skríningy má dosah na odhaľovanie rakoviny vo včasných štádiách, na menej úmrtí. Takzvané onkologické registre sú dôležité, aby sme vedeli rozumne vyhodnotiť a aj požadovať to, čo je pre ľudí efektívne. Posledné dáta má Slovensko z roku 2011. Jeden z najdôležitejších nástrojov moderného zdravotníctva nemáme. Spojili sme viaceré onkologické pacientske organizácie – našu alianciu NIE RAKOVINE s Ligou proti rakovine, Lymfoma.sk, Amazonkami a komunikujeme s odborníkmi, so zákonodarcami, s poisťovňami. Aj na nekomunikácii viazne celkový stav onkológie – teda možnosti.
Pacientske organizácie teda suplujú štát?
Presne tak. S mojimi televíznymi kolegami sme založili OZ NIE RAKOVINE a pozvali sme na spoluprácu všetkých, ktorí majú vplyv na zmenu v našej onkológii. Naša pacientska organizácia, teda traja „televizáci“ - Herman, Pifflová, Ondrejková a kopec dobrovoľníkov z radov vyliečených pacientov, aj profesionálov, ktorí pre nás robia za „pánboh zaplať“ - učíme ľudí rozpoznať príznaky, presadzujeme onkologické skríningy, alebo sme za smiešne náklady vyrobili tzv. mapu pomoci. Na stránke www.nierakovine.sk si ľudia nájdu všetky gastroenterologické pracoviská. Máme infolinku, kam volajú pacienti. Napríklad - takmer každý týždeň priemerne dva - tri nové prípady karcinómu pankreasu, takto sme získali prehľad o troch najčastejších príznakoch u našich ľudí, o ktorých sme zasa informovali širokú verejnosť aj všeobecných lekárov. Vedieme ľudí, aby si vedeli nárokovať svoje práva, aby vedeli komunikovať. Poskytujeme im psychologickú pomoc. Už tretí rok robíme konferenciu Onkológia na Slovensku – realita verzus očakávania, kde sme zosumarizovali deficientné oblasti onkológie, požiadavky a potreby, s ktorými sa obraciame na pána ministra.
