Z tej, ako vraví, radosť rozhodne nemá. Najviac zo všetkého sa však teší, že mu zdravie dovolí zahrať si svoje obľúbené pesničky a užívať si aj v stovke život. Práve dnes sa totiž dožíva úctyhodných 100 rokov najstarší slovenský organista Fridrich Kolarovič. Za slovenským rekordérom v hraní na organe sme sa vybrali do Senca, kde pán Fridrich Kolarovič žije.
Hoci ho už nohy veľmi neposlúchajú, stále je čiperný, a tá neuveriteľná pamäť! Keď sme sa totiž rozprávali o jeho živote, žasli sme, ako presne si pamätá roky, mená, príhody... Samozrejme, keďže ide o najstaršieho organistu na Slovensku aj v Európe, ba pravdepodobne aj vo svete, zisťovali sme, koľko rokov odohral na tomto kráľovskom nástroji.
„Zhruba 40 rokov. Začal som hrať ako študent v Bratislave. Za Slovenského štátu boli aj študentské omše a keďže nemal kto hrať, profesor náboženstva mi prikázal, že musím hrať. Nebolo mi všetko jedno, triasli sa mi ruky, ale podarilo sa. To bolo v roku 1938,“ upresní pán Fridrich a potom podotkne:
„Mal som pauzu počas komunistov, vtedy som musel prestať hrať. Bol som v tom čase v Ludaniciach. Bolo to veľmi ťažké, radšej by som bol býval umrel, tak mi to bolo ťažko,“ spomína a do očí sa mu pri tejto zmienke tisnú slzy. „Začal som hrať až v roku 1981, keď som išiel do dôchodku. Tam, kde iní končia, ja začínam,“ skonštatuje tentoraz už s úsmevom.
„Pamätám si, že prišiel za mnou pán farár: ‚Nemohli by ste nám hrať? Nemá kto...‘ Tak som sa išiel pozrieť na organ, mimochodom, bol to veľmi zlý organ. Pýtal sa, či budem hrať aj na tomto? Vravím, že budem. Aký máte, na takom budem hrať! Hral som tam až do roku 1990.“
Organ vymenil za syntetizátor
Vtedy prišiel za mnou zo Senca pán kaplán a hovorí: ‚Prosím vás pekne, neprišli by ste do Senca? Nemá nám kto na „slovenských husliach“ hrať!‘ Hovorím, dôstojný pán, ja by som prišiel, ale ja nevidím. Mám šedý zákal. Na druhý deň prišiel za mnou zas a hovorí, že doktor ho poslal, že len choďte za ním, on to zahrá aj bez nôt! Vtedy som ešte ponuku neprijal, ale keď prišiel do tretice, tak som povedal, že dobre, idem! Na organe som prestal hrať pred tromi rokmi, už ma nohy do kostola nenesú,“ povie storočný oslávenec a vzápätí dodá:
„Mám doma syntetizátor a na tom si občas zahrám. Aj na harmonike.“ Zaujímame sa, či si rád zaspieva, veď pred rokmi založil a viedol v Senci spevácky zbor pri Matici slovenskej. „Ten zbor funguje dodnes. Spievali sme trojhlasne. Vedel som, čo majú ľudia radi a tie pesničky som im v kostole hral a spieval. Pravda, teraz už spievať nemôžem, lebo sa mi dačo stalo s hlasom. Počujete, ako rozprávam? Nemám dostatok dychu,“ vysvetlí, no sľúbi, že nám zahrá na syntetizátore.