Nedávno sa v českých médiách písalo o tom, že s Karlosom prechádzate krízou. Je to pravda?
Tieto dohady vznikli možno preto, lebo počas epidémie korony bol Karlos v Londýne a nemohol pricestovať. Aby som v Prahe nezostala sama, bola som s Lilinkou u jeho mamy v Orlických horách. Keď sa vrátil do Prahy, už sme čas trávili ako rodina spolu. Bolo to pre mňa najkrajšie obdobie. Korona nám veľa vzala, ale aj veľa dala. Po skončení epidémie začal Karlos viac trénovať, venovať sa svojim povinnostiam a ja som sa venovala malej. U rodičov v Bratislave som nebola 9 mesiacov, takže sa teším, že som mohla prísť na Slovensko po prvý raz aj s dcérkou..
Karlos má záľubu v exotických zvieratách.
Máme psa, je to americký bulli a je väčší ako ja. Máme dvojmetrového krokodíla, ktorý býva na prízemí v dome, potom máme obrovské akvárium so žralokmi, murénou. Nedávno nám pribudli ďalšie ryby, sladkovodné. Máme šesť vodných korytnačiek... A myslím si, že to ešte zďaleka neskončilo. Je to Karlosova veľká záľuba, jeho životný štýl. Plní si svoje sny a dopraje si, čo chce mať. Samozrejme, že keď nie je doma, starám sa o zvieratá ja alebo naši známi. Ale momentálne je často doma, v Londýne už dlhšie nebol, takže si tie zvieratá užíva a odbremenil ma od kŕmenia.
Nemáte z nich strach?
Zvykla som si. Ale faktom je, že krokodíl ma raz na smrť vystrašil, keď ušiel z terária. Prišla som večer z nákupu, bola som unavená a už sa mi nechcelo variť. Ako som si zalievala instantnú polievku, varná kanvica sa odtrhla, spadla na zem a v ruke mi zostalo len ucho. Horúca voda sa rozliala, našťastie som sa nepopálila. Išla som do kúpelne na prízemie po uterák, zrazu vidím niečo zelené na zemi. Vôbec mi nenapadlo, že by to mohol byť krokodíl! Prišla som bližšie a vidím, že sa to hýbe! Strašne som sa zľakla, utekala som na poschodie a v šoku som volala Karlosovi. Keď počul, že plačem, myslel si, že mu idem vyčítať, že niečo zlé urobil, tak mi zakaždým zložil telefón. Reagoval až na správu, kde som mu napísala, čo sa stalo. Museli prísť susedia a krokodíla spacifikovať. Zahnali ho do klietky pre psa, dokým sa neopravilo terárium. Nechcem si ani predstaviť, čo sa mohlo stať.
Pred narodením Lili ste boli zvyknutá na pozornosť médií, fanúšikov, sledovateľov na sociálnych sieťach... Nechýba vám to?
Neviem sa nudiť a popri materskej mám mnoho iných aktivít. Som typ ženy, ktorá musí stále niečo produkovať, nedokázala by som nič nerobiť. Živím sa ako influencerka a venujem sa rôznym témam. Momentálne sa zameriavam na potreby dieťaťa, na oblečenie, výživu... Okrem toho sú to témy, týkajúce sa zdravého životného štýlu, športu, módy... Baví ma deliť sa s druhými so svojimi skúsenosťami. A teší ma, že mamičky ma v tom podporujú. Fandia mi, píšu, že ich inšpirujem, ako som schudla, ako to všetko stíham. Je to fajn pocit, keď viem, že moja práca inšpiruje a pomáha.
Máte predstavu o tom, čo budete robiť, ak malá trošku vyrastie?
Chcela by som rozbehnúť vlastný biznis. Neprezradím, čo to bude, ale už veci plánujem. Rada by som v živote niečo dokázala a posunula sa niekde inde. Nechcem sa zastaviť len preto, že som sa stala mamou.
Od trinástich rokov robíte fotomodelku. V roku 2013 ste fotili aj pre Playboy. Pritom sa netajíte tým, že ste si dali svoje telo vylepšiť plastickými operáciami. Bolo to nutné?
Z môjho pohľadu áno. Nezdedila som do vienka vyvinuté prsia a spolužiaci sa mi vysmievali. Mala som len také „lentilky pod kobercom“. Moje spolužiačky na základke nosili podprsenky, len ja jediná som nosila lambadu - športovú podprsenku bez výstuhy a kostíc. Keď som si kúpila prvú ozajstnú podprsenku, vypchala som si ju. Nesedeli mi ani žiadne šaty. Bola som z toho nešťastná, trápilo ma to. Povedala som doma, že keď skončím strednú školu, pôjdem na operáciu. Pamätám si, že keď som sa zobudila po narkóze, usmievala som sa. Bola som šťastná, že konečne vyzerám žensky.
