Slovenská olympionička v našom rozhovore prezrádza, aký dopad mala na jej športový život súčasná kríza, ale aj to, ako sa pozerá smerom do budúcnosti. Aj tej, keď raz ukončí svoje profesionálne pôsobenie v reprezentácii.
Pandémia koronavírusu nečakane zasiahla život športovcov po celom svete. Ako táto situácia skrížila tvoje plány?
Ani ja som s takouto situáciou samozrejme nerátala. Vo veľkej miere ma zasiahla, najmä moje športové plány, avšak bola to pre mňa do istej miery aj výhoda, keďže nie som zdravotne úplne v poriadku. Mala som natrhnutú šľachu na chodidle, ktorá sa mi ťažko hojila, takže som toto obdobie využila aj na doliečovanie. Na druhej strane však situácia okolo pandémie nie je nič príjemné. Všetko sa o rok posunulo, rok musím trénovať a vydržať. Je to istým spôsobom riziko, za ten rok do olympiády sa môže všeličo stať. Je to 50 na 50, ale zo subjektívneho pohľadu to vnímam aj ako výhodu.
Poďme na chvíľu úplne na začiatok. Čo bolo u teba to hlavné, prečo si rozhodla začať venovať profesionálne práve športovej gymnastike?
Moja mamina bola gymnastická trénerka, takže môžem povedať, že som sa pre telocvičňu narodila. Aj keď som skúšala iné športy, vždy som sa vrátila ku gymnastike a časom ma to úplne pohltilo. V mojom prípade za to vďačím aj génom a talentu, ktorý mi bol daný. Avšak myslím si, že aj talent je nanič, keď človek tvrdo nepracuje. Talent je v podstate len taký bonus k tvrdej práci a tá neodmysliteľne patrí aj k športovej gymnastike.
Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?
Vždy som snívala o olympiáde, čo sa mi aj podarilo a za to som veľmi vďačná. Takže to je asi aj môj najväčší úspech. Keď sa mi podarilo v roku 2018 vyhrať Svetový pohár na bradlách v slovinskom Koperi, to bol môj druhý splnený sen. Doteraz som z toho veľmi šťastná a verím, že sa mi podarí nazbierať ešte ďalšie medaily.
A máš aj konkrétny plán, ako na to? Kam by si to chcela v reprezentácii ešte dotiahnuť?
V prvom rade si potrebujem udržať dobrú kondíciu a zdravie. Čo sa týka mojej športovej disciplíny, ak budem zdravotne v poriadku, môžem v gymnastike pokojne pokračovať aj do tridsiatky. Ak mi moje plány vyjdú, rada by som sa zúčastnila ešte na jednej olympiáde, ale všetko bude závisieť od celej budúcej prípravy a zdravotného stavu. Momentálne teda žijem pre najbližší rok a to čo prinesie, potom uvidím aké budú moje možnosti.
Čo cítiš pri pomyslení na to, že sa raz tento spôsob aktívneho športového života skončí?
Viem, že raz táto etapa skončí, gymnastika sa nedá ťahať dlhodobo. Neviem si však predstaviť, že by som robila niečo iné. Chcela by som sa teda aj naďalej venovať gymnastike a najmä deťom, pretože práca s nimi ma baví a napĺňa úplne najviac. Uvažujem, že by som začala pracovať už aj so škôlkarmi.
Práve si čerstvo doštudovala na vysokej škole odbor trénerstvo. Dá sa teda povedať, že práve týmto smerom bude pokračovať neskôr tvoj ďalší profesionálny život?
Rozhodnutie ísť študovať tento odbor vnímam ako súčasť mojej aktívnej prípravy na vzdialenejšiu budúcnosť. Vysoká škola mi dala možnosť získať najvyššiu trénerskú licenciu, ktorá platí všade na svete, takže ak by som chcela, môžem ísť trénovať aj do zahraničia. Z tohto hľadiska mi vysoká škola otvorila veľa možností. Ale zatiaľ nechávam možnosti otvorené – či už teda v oblasti spomínanej práce s najmenšími deťmi, alebo aj v oblasti vrcholovej gymnastiky. Láka ma aj všeobecná príprava pre športové kluby, hokejové či futbalové, pretože gymnastika je základom pre akýkoľvek šport. Svoju budúcnosť si viem predstaviť napríklad aj v spojení so Slovenským olympijským a športovým výborom. Verím, že možností bude veľa a podarí sa mi nájsť moje miesto, kde budem vidieť zmysel pre seba aj pre druhých.
Čo ti dodáva v živote pocit istoty a sebavedomia?
Ak hovoríme o mojom živote športovkyne, veľmi mi pomáha, keď mám všetko maximálne natrénované. Potom cítim istotu a keď prídu preteky, viem presne, čo mám na bradlách či kladine robiť. Rovnako dôležite je však mať istotu a byť dobre pripravená aj po mentálnej stránke. Človek môže mať za sebou hodiny a hodiny tréningov, ale keď nie je jeho telo v súlade s mentálnym nastavením, tak to nefunguje. Preto spolupracujeme aj s mentálnym koučom. V našom športe ide veľmi aj o psychickú stabilitu. Máme len jeden nástup, jednu zostavu, aby sme sa ukázali. A to buď vyjde alebo nevyjde. Preto musím byť aj v hlave na 100% pripravená - že keď mám zdvihnúť ruku a ukázať zostavu, že to naozaj aj zacvičím.
