Chce tak urobiť napriek tomu, že podporil demonštrantov, ktorí už dva týždne protestujú proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi (65). Neskrýval však strach z toho, čo ho po návrate čaká. Nevylučuje, že z neho režim môže spraviť aj drogového dílera.
O uvoľnenie z postu diplamata požiadal Leščeňa krátko nato, čo po zmanipulovaných bieloruských voľbách vyjadril vo videu na sociálnej sieti podporu ľuďom, ktorí vyšli do ulíc bojovať za nové, slobodné voľby. Práve správy o krutom zaobchádzaní s demonštratmi ho viedli k tomu, aby ich podporil a ukázal im, že stojí na ich strane.
Následný odchod z funkcie považoval už len za logický krok, keďže ho menoval práve prezident, ktorému sa postavil. „Oficiálne som stále veľvyslancom. Dal som žiadosť na uvoľnenie z tejto funkcie, ale právnicky to ešte nebolo prijaté, pretože to je byrokratická procedúra, ktorá stále trvá,“ vysvetlil Leščeňa, ktorý na Slovensku pôsobil ako diplomat štyri roky.
Neistá budúcnosť
Leščeňova budúcnosť bola po zverejnení videa neistá a špekulovalo sa aj o možnosti udeliť mu na Slovensku azyl. Bol by tak prvým diplomatom, ktorý by ho dostal. Vyzerá to však tak, že oň nemá záujem. „Zajtra prekročím bieloruské hranice,“ uviedol veľvyslanec v pondelok na tlačovke.
„Nezaručujem, že o sebe nezistím niečo nové. Napríklad, že som drogový díler, alebo že so sebou privážam milióny eur na podporu revolúcie proti prezidentovi Lukašenkovi,“ neodpustil si Leščeňa poznámku na adresu režimu súčasného prezidenta, ktorý tvrdo bojuje proti svojim odporcom. Ešte stále bieloruský veľvyslanec násilie tvrdo odsúdil a vyzýva na jeho ukončenie.
S kolegami sa bojí komunikovať
Video nebolo podľa Leščeňových slov výsledkom emocionálneho konania. Vyšlo totiž až týždeň po voľbách a za ten čas zvážil všetky dostupné informácie. Svoje kroky konzultoval s rodinou. „Nie som typický funkcionár. Ja som asi výnimka. Môžem byť len veľmi dobrým diplomatom alebo veľmi dobrým funkcionárom. To je jediné, čo viem robiť. Preto som sa, samozrejme, radil aj so svojou rodinou, ktorú nechcem pripraviť o budúcnosť,“ ozrejmil Leščeňa, ktorý je dosiaľ jediným vysokopostaveným bieloruským diplomatom, ktorý sa vzoprel Lukašenkovmu režim.
Predpokladá, že ostatných zamestnancov veľvyslanectva jeho vzbura šokovala. „Nemusíte mi veriť, ale tento týždeň sme o týchto veciach nehovorili. Zásadne nevolám ani nekomunikujem s nikým z ministerstva zahraničných vecí. Oni sa boja o svoje zamestnanie a nechcem, aby im rozhovor so mnou spôsobil problémy,“ povedal Leščeňa, ktorý chce chrániť svojich kolegov. Na otázky novinárov odpovedať nechcel. „Pochopte ma, nevraciam sa do krajiny, kde zvíťazila Pražská jar,“ argumentoval veľvyslanec.
Zaslúži si rešpekt
Leščeňove kroky ocenil aj exminister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš. „Vracia sa do krajiny, kde sa včera prezident Lukašenko po uliciach promenádoval v uniforme a so zbraňou v ruke a jeho minister hovoril o nútenom zabíjaní. Z tohto pohľadu je načasovanie jeho podpory demonštrantom druhoradé,“ uviedol Demeš. Ešte obdivuhodnejšie by však podľa neho bolo, keby Leščeňa prišiel s vyhlásením skôr ako po tohtoročných voľbách.
Napriek tomu si zaslúži rešpekt. „Príbeh bieloruského veľvyslanca potvrdzuje, že aj diplomati sa dostávajú do hraničných situácií, ktoré im už viac nedovoľujú zastupovať vlastnú krajinu. Takto chápem rozhodnutie bieloruského veľvyslanca, ktoré na Slovensku, ako aj za našimi hranicami, vyvolalo veľký rešpekt,“ skonštatoval súčasný minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý Leščeňu v pondelok prijal na pôde svojho rezortu.
