Experti sa obávajú, že "núdzové schválenie" tejto liečby americkým prezidentom Donaldom Trumpom naruší riadny výskum. Takýto postup neznamená potvrdenie bezpečnosti a účinnosti použitia krvnej plazmy na liečbu ochorenia COVID-19. Výskum o účinnosti liečby naďalej prebieha. Hlavná vedecká pracovníčka WHO Soumya Swaminathanová uviedla, že výsledky štúdií zatiaľ nie sú presvedčivé.
Krvná plazma sa tradične využívala na liečbu chrípky alebo osýpok v čase, keď ešte neexistovali vakcíny, a v tomto storočí sa využili transfúzie krvnej plazmy napríklad na liečbu eboly. Obsahuje totižto špecifické protilátky, ktoré si ľudský organizmus vytvára na boj s pôvodcom nákazy v tele. Krvná plazma sa teda odoberie z pacientov, ktorí už chorobu prekonali, a zaočkuje sa ňou pacient, ktorý ochorením trpí.
Podľa Swaminathanovej je štandardizácia takejto liečby náročná, pretože plazma sa odoberá jednotlivo a každá osoba si vytvára iné množstvo protilátok.
"Samozrejme, že krajiny môžu podnikať núdzové postupy, ak majú dojem, že prínos pre pacientov preváži riziko, avšak bežne sa tak deje až vtedy, keď sa už očakávajú definitívnejšie dôkazy," konštatovala Swaminathanová. Vedkyňa tvrdí, že liečba krvnou plazmou by sa nateraz nemala stať novou normou a že výskumy prinesú v najbližších mesiacoch viac informácií.
