Ďalšia fotografia ukazuje alergickú reakciu na materiál použitý v rúšku. Posledná fotografia pochádza od talianskej zdravotnej sestry - jej modriny z ochranných prostriedkov však boli ešte dodatočne upravené a zvýraznené. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Sériu zavádzajúcich fotografií zdieľala stránka Bádateľ. Príspevok odkazuje na opatrenie súvisiace s povinným nosením rúšok pre žiakov od druhého stupňa základných škôl počas prvých dvoch septembrových týždňov školskej dochádzky. Príspevok sa objavil aj na súkromnom facebookovom profile, ale po tom, ako informácie vyvrátila Polícia SR, bol zmazaný. Dezinformácie o kožných problémoch súvisiacich s nosením rúšok však zdieľalo viac ako 3 000 používateľov Facebooku.
Jedna z fotografií príspevku bola pôvodne publikovaná vo fotobanke Getty Images. Zobrazuje dieťa s ovčími kiahňami.
Ďalšia fotografia z príspevku bola publikovaná na Wikipédii 11. apríla 2018, teda viac ako 18 mesiacov pred prvým vypuknutím nákazy nového koronavírusu vo Wu-chane v decembri 2019. Fotografia zobrazuje dieťa s ochorením Eczema herpeticum.
Na ďalšej fotke z príspevku je talianska zdravotná sestra Valeria Zeddeová. Tá ju zverejnila na Instagrame 13. marca 2020. Zobrazuje otlačeniny a modriny spôsobené osobnými ochrannými prostriedkami (okuliare, respirátory), ktoré mala na sebe počas svojej zmeny niekoľko hodín. Pri porovnaní s originálom je vidieť, že fotografia v zavádzajúcom príspevku bola upravená, modriny na tvári zdravotnej sestry boli zvýraznené.
Ani ďalšia fotka z príspevku nemá nič spoločné s nosením rúška. Objavila sa na webových stránkach Medical News Today. Ilustruje druh vyrážky spôsobenú tzv. ružovkou.
Piata fotografia z príspevku cirkulovala v správach o francúzskej tínedžerke, ktorá mala trpieť alergickou reakciou po dlhšom nosení rúška. Článok z francúzskeho denníka Le Monde z 10. augusta 2020 cituje matku tínedžerky: "Bolo to prvýkrát, čo nosila rúško, ktoré dostala od školy, tak dlho. Boli sme na týždňovej dovolenke v kempe a bolo nutné nosiť rúško v uzavretých priestoroch, takže ho nosila každý deň."
Podľa Americkej dermatologickej akadémie (American Academy of Dermatology - ADD) môže mať dlhodobé nosenie rúška vedľajšie účinky vrátane akné či suchej pokožky. Aj preto sa odporúča prať látkové rúška pomocou hypoalergénneho čistiaceho prostriedku bez vône, aby sa odstránili mikróby, oleje a častice, ktoré môžu dráždiť pokožku.
Aj podľa Polície SR, ktorá tiež zavádzajúci príspevok s fotografiami vyvrátila, dodáva, že na svete sa môže nachádzať človek, ktorý môže byť alergický na materiál, z ktorého je rúško vyrobené a jeho nosenie tak môže spustiť alergickú reakciu. Ide však o veľmi individuálne prípady. Na tie podľa polície šíritelia hoaxov o rúškach v skutočnosti nepoukazujú. "Šíria nepravdivé informácie vo všeobecnosti a zo zásady sú odporcovia nosenia rúšok," uviedla slovenská polícia na svojom facebookovom profile.
