Kirilovova rezignácia prichádza v čase, keď v Bulharsku stále prebiehajú protesty proti súčasnej vláde, ktoré sa začali 9. júla. Ich účastníci žiadajú demisiu kabinetu a nové voľby. Vládu premiéra Borisova, ktorá je pri moci od roku 2017, demonštranti obviňujú z korupcie, mafiánskych praktík a väzieb na oligarchov. Zároveň žiadajú odstúpenie Borisova i generálneho prokurátora Ivana Geševa.
V súvislosti s protivládnymi protestmi Borisov v polovici júla odvolal troch ministrov - financií Vladislava Goranova, hospodárstva Emila Karanikolova a vnútra Mladena Marinova.
Päťdesiatročný Kirilov je jedným z autorov kontroverzného návrhu novej ústavy, ktorý kritizovala veľká časť odborníkov a demonštranti ho ihneď odmietli. Podľa agentúry AFP neuspel najmä preto, že nedokázal posilniť právomoci a transparentnosť úradu hlavného prokurátora, čo bol problém, na ktorý poukazovali nielen bulharskí či zahraniční pozorovatelia, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. Návrh novej ústavy sa zároveň snažil obmedziť práva prezidenta.
Očakáva sa, že bulharský parlament začne návrh ústavy prerokúvať od 2. septembra na svojom jesennom zasadnutí. Analytici ho považujú za pokus Borisova získať čas a zostať tak v úrade až do konca jeho tretieho funkčného obdobia v marci 2021.
Podľa indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International je Bulharsko trinásť rokov po vstupe do EÚ aj naďalej jej najchudobnejším a najskorumpovanejším členským štátom.
