Mestečko Tenino v americkom Washingtone sa rozhodlo nečakať na štátnu pomoc. Komunity s veľkosťou ako je Tenino, kde žije sotva 2 000 obyvateľov, čelia omnoho väčším prekážkam v získavaní takejto podpory ako väčšie mestá. Rozhodli sa preto, že nenechajú nič na náhodu a vyrobia si vlastné drevené poukazy. Miestni obyvatelia týmto nápadom získali hneď dvakrát. Mesto podporilo nielen dotknuté domácnosti, ale aj miestnych podnikateľov, a to už sumou 10 000 dolárov.
Každý obyvateľ mesta, ktorý preukáže finančné problémy spôsobené koronakrízou, môže získať až 300 dolárov mesačne v „Tenino mene“. Jeden drevený poukaz má hodnotu 25 dolárov a môže byť použitý na nákup tovarov a služieb v tomto meste. Ale pozor, alkoholické nápoje, tabak či marihuanu, ktorá je vo Washingtone legálna, si za tieto poukážky nekúpite.
Podobne sa k situácii zapríčinenej koronakrízou postavila aj rakúska metropola. Mesto Viedeň rozdalo všetkým svojim 950-tisíc obyvateľom poukážky, ktoré mohli využiť v miestnych reštauráciách. Kým jednočlenné domácnosti dostali 25-eurové poukážky, viacčlenné rodiny dostali až 50-eurové poukážky. Podobne ako mesto Tenino, aj Viedeň týmto krokom podporila nielen viedenské domácnosti, ale aj miestne podniky a zamestnanosť.
Na Slovensku vidíme veci inak
U nás sa o podobných riešeniach pre ľudí, ktorých zasiahla koronakríza, neuvažuje. V hre je totiž namiesto novej formy pomoci zmena už zaužívaných benefitov. Vláda sa po tom, čo zmrazila stravné až do roku 2021, pohráva s myšlienkou vymeniť stravné lístky za hotovosť. Nielenže tak hodnota stravného neporastie v čase, keď pôjdu ceny jedál a potravín hore, vláda zároveň urobí prvý krok k tomu, aby jedného dňa stravné zaniklo úplne.
Stravné je tu predsa od toho, aby sme si zaň kúpili stravu. Keď sa stane súčasťou výplaty, nik sa už nedopátra, na čo sme ho vlastne použili. Aj prieskum 2muse z februára tohto roka ukázal, že stravné v hotovosti by na kúpu teplého obeda použila necelá polovica Slovákov. Ostatní by ich použili na chod domácnosti, platenie účtov či kúpu osobných potrieb (41 %), alebo by si stravné ušetrili (10 %). Skôr či neskôr tak bezpochyby prídu na rad debaty o tom, na čo nám je stravné, keď si za neho nekupujeme len jedlo, a teda už stravným nie je.
Účelovosť a adresnosť je cieľom úspechu
Prečo sa aj v Tenine a Viedni nerozhodli rozdať svojim obyvateľom hotovosť, keď by to bola zrejme jednoduchšia cesta, než vymýšľať, tlačiť a distribuovať množstvo poukážok? Dôležité bolo totiž pravdepodobne to, kde a akým spôsobom tento benefit ľudia minú. Na rozdiel od hotovosti mohli totiž obyvatelia týchto miest použiť svoje poukážky len vo svojom meste u miestnych podnikateľov. Ak by dostali na ruku peniaze, mohli by sa rozbehnúť do okolitých miest či krajín, alebo ich dokonca minúť na nákupy cez internet. Cieľ bol teda jasný – minúť ich doma!
Prečo na Slovensku neuvažujeme rovnako? Je nám jedno, či svoje stravné minieme v susednom Poľsku alebo Rakúsku, keď môžeme podporiť vlastnú krajinu? Dnes máme na Slovensku zamestnanecký benefit, ktorý po rokoch už mnohí z nás považujú za samozrejmosť. Čoskoro už ale samozrejmosťou byť nemusí.
