Vyplýva to z článku uverejneného v britskom vedeckom žurnále The Lancet. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb na Slovensku v stanovisku pre TASR uviedol, že podobné trendy vo svojich zdravotníckych zariadeniach zatiaľ neeviduje. Dodal, že nemali ani jedného pacienta s akútnou ischemickou CMP, u ktorého by sa potvrdilo ochorenie COVID-19.
Článok v britskom magazíne sa odvoláva na viaceré štúdie, na základe ktorých odporúča zdravotníkom venovať zvýšenú pozornosť neurologickým príznakom pacientov, u ktorých sa potvrdil koronavírus. Zároveň uznávajú, že kauzalita zatiaľ nebola definitívne potvrdená a tému treba naďalej skúmať.
Výsledky jednej štúdie spomínanej v článku poukazujú na 7,6-násobné zvýšenie pravdepodobnosti mozgovej príhody u pacientov s COVID-19 v porovnaní s chrípkou.
Štúdia pacientov s COVID-19, ktorí podstúpili trombektómiu (chirurgické odstránenie krvnej zrazeniny z cievy) v New Yorku, Paríži a Filadelfii ukázala, že ich priemerný vek je nižší ako vek tých, u ktorých sa COVID-19 nepotvrdil. V jednej sieti nemocníc v New Yorku bol priemerný vek pacientov s vážnou mŕtvicou a nálezom nového typu koronavírusu 59 rokov, v porovnaní s priemerným vekom 74 rokov u tých s negatívnym nálezom. Z ďalšej skupiny 26 pacientov s COVID-19 a ischemickými príhodami alebo krvácaním bolo 27 percent mladších ako 50 rokov.
Mnohé správy uvádzajú zvýšené riziko trombózy v ranom štádiu choroby, ako aj abnormality zrážanlivosti krvi u pacientov s iba miernymi príznakmi COVID-19, píše The Lancet. Existuje aj veľa správ o výskyte trombotických príhod v ranom štádiu COVID-19, čo viedlo ku konsenzu, že antikoagulačná liečba by sa mala začať už v skorom štádiu ochorenia. Literatúra uvádza správy o vzniku zrazenín vo vnútornej krčnej tepne u pacientov s miernymi respiračnými príznakmi. Príčinou tejto spojitosti môže byť fakt, že koronavírus vyvoláva v tele pacienta silný zápal, ktorý môže narušiť existujúci aterosklerotický povlak a tým vytvára podmienky na vznik krvnej zrazeniny.
Podľa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na Slovensku existuje "viacero prác, ktoré poukazujú na možný prínos preventívnych dávok liekov na riedenie krvi s cieľom predchádzania vzniku trombóz v rôznych cievnych riečiskách". Ústav v stanovisku pre TASR uviedol, že ide predovšetkým o prevenciu venózneho tromboembolizmu u pacientov s ťažším priebehom COVID-19, no "takýto postup je súčasne ochranou aj pre iné lokality".
Podľa autorov článku v The Lancet stúpa počet prípadov, ktoré naznačujú prepojenie medzi COVID-19 a mozgovými príhodami u mladších ľudí bez tradičných vaskulárnych rizikových faktorov a niekedy s iba miernymi respiračnými príznakmi. Odporúčajú, že u inak zdravých mladých pacientov, ktorí dostanú počas pandémie mozgovú príhodu, by mali zdravotníci vykonať dôsledné vyšetrenie aj na COVID-19. A naopak, u pacientov s koronavírusom by sa mali dôsledne prešetriť všetky netypické neurologické príznaky. Podľa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb však na tieto závery v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov.
Problematike vplyvu SARS-CoV2 na ľudské telo sa venuje aj Česká kardiologická spoločnosť, keďže vírus môže priamo poškodzovať srdce a viesť tak k cievnym príhodám. K téme plánuje vydať oficiálne stanovisko v priebehu septembra, povedal pre TASR predseda spoločnosti profesor Aleš Linhart.
Na Slovensku počet prípadov cievnych mozgových príhod v ostatných rokoch rastie, a to aj u mladých ľudí. V roku 2007, kedy Národné centrum zdravotníckych informácii založilo register CMP, zaznamenali 7420 pacientov s mŕtvicou, v roku 2017 ich však už bolo 11.556. Úmrtnosť síce klesá, ale približne 50 percent postihnutých má trvalé neurologické následky a viac než 25 percent je trvalo odkázaných na pomoc od rodiny alebo zdravotníckych zariadení.
