Pre TASR to uviedol hovorca KBS Martin Kramara. Upozorňuje na rozpory v argumentácii liberálov i na to, že iniciatíva prichádza v čase, keď sa do praxe aplikuje nový model financovania, vychádzajúci z konsenzu potvrdeného cirkvami, expertmi i ústavnou väčšinou hlasov v parlamente.
"Tvrdenie o potrebe väčšej autonómie, podporené argumentom, že cirkvi sa na jednej strane nemajú miešať do politiky, ale na strane druhej by sa mohli, ak by im štát zobral finančnú podporu, si samo v sebe vnútorne protirečí," upozornil Kramara na vyjadrenia SaS.
Uistil, že cirkev sa vyjadruje celkom slobodne, zároveň plne rešpektuje autonómiu štátu i výsledky demokratických volieb. V súvislosti s naznačovaním poslanca Miroslava Žiaka (SaS) o otáznej efektivite vynakladaných prostriedkov prostredníctvom priamej podpory štátu pre cirkvi Kramara upozornil, že ak by mal štát prevziať údržbu a opravy národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v opatere cirkví, stálo by ho to neporovnateľne viac než príspevky na platy duchovných. "Opravy pamiatok nás stoja státisíce, ba aj milióny eur, kým platy duchovných sú ledva na úrovni minimálnej mzdy," dodal hovorca KBS.
Predstavitelia SaS na piatkovom tlačovom brífingu potvrdili svoj záujem obnoviť celospoločenskú diskusiu o odluke cirkvi od štátu a zmene financovania cirkví. Zdôraznili, že ich aktivita nie je namierená proti veriacim a cirkvám, má však priniesť systém, ktorý bude vyhovovať veriacim a náboženským spoločnostiam i ateistickej časti spoločnosti. Súčasná podoba priamej podpory štátu vytvára podľa liberálov priestor pre zasahovanie politiky do riadenia cirkvi a zároveň ovplyvňovanie tvorby štátnych politík zo strany cirkví.
