Urobil tak po tom, ako Moskva na žiadosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vytvorila záložnú policajnú jednotku. Tá má v Bielorusku zasiahnuť proti demonštrantom v prípade eskalácie protestov.
"Mnohokrát som z Ruska počul mantru, že ide o vnútornú záležitosť Bieloruska a že ruskí predstavitelia si neželajú zasahovanie zvonka. Predpokladám, že to platí aj pre nich samotných," uviedol Borrell podľa agentúry AFP po rokovaniach s ministrami zahraničných vecí krajín Európskej únie v Berlíne. Tí sa zároveň dohodli, že uvalia sankcie na 20 vysoko postavených bieloruských predstaviteľov podozrivých z účasti na falšovaní volebných výsledkov a z nariadenia tvrdých zákrokov proti demonštrantom.
"Je iba na Bielorusoch, aby si vybrali svoju vlastnú budúcnosť. Ak Rusko rešpektuje nezávislosť a zvrchovanosť národného štátu, bude rešpektovať želanie a demokratickú voľbu bieloruského ľudu," dodal Borrell.
Podľa agentúry Reuters Lukašenko v piatok vyhlásil bojovú pohotovosť pre polovicu bieloruskej armády. Zdôvodnil to cvičením NATO, ktoré prebieha v Poľsku. "Začali cvičenia priamo pri našich hraniciach. Čo mám robiť? Aj ja som preto rozmiestnil niekoľko divízií a polovicu armády som uviedol do stavu bojovej pohotovosti," povedal Lukašenko.
Demonštrácie proti Lukašenkovi vypukli v Bielorusku bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých zvíťazil so ziskom vyše 80 percent hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie v tomto úrade po sebe. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,12 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli.
Podľa bieloruskej mimovládnej ľudskoprávnej organizácie Viasna zadržala polícia vo štvrtok v centre Minska viac ako 260 demonštrantov. Bieloruská asociácia novinárov (BAJ) uviedla, že zadržaných bolo aj približne 50 novinárov, píše agentúra DPA.
