Podľa jeho slov sa dnešné trápenie s pandémiou koronavírusu s hrôzami vojny nedá vôbec porovnávať. Počas bojov si totiž nikdy nikto nemohol byť istý, či sa neblíži jeho posledná hodina.
Smrti hľadel do očí Vladimír ako člen partizánskej jednotky každý deň. V tom čase mal len 17 rokov a tak chtiac-nechtiac musel rýchlo dospieť. No ani v mladom veku mu nechýbala obrovská dávka odvahy a statočnosti. V septembri 1942 vymenil Strmeň hudobný nástroj za zbraň a pridal sa k partizánom. „Čo nám dali do ruky, s tým sme bojovali. Ráno sme nevedeli, či sa dožijeme večera a večer zas či rána,“ prezrádza odvážny muž, ktorého neskolilo ani zranenie a pokračoval v boji za slobodu. „Bojovať som išiel so zápalom. Neváhal som ani minútu, vedel som, že je to potrebné, aby sa ľudia mali lepšie,“ hovorí Vladimír.
SNP si musíme pripomínať
Osláv SNP v Banskej Bystrici sa zúčastňuje pravidelne. Tento rok ho napriek veku neodradila ani šíriaca sa pandémia. „Bez problémov som sa osláv zúčastnil. No väčšina mojich spolubojovníkov je už pod zemou. Stretneme sa tak 4-5 z mesta pod Urpínom,“ objasnil hrdina. Najviac sa mu páčili vlaňajšie oslavy SNP. Vtedy sme si podľa slov Strmeňa s veľkou pompou uctili všetkých bojovníkov, ktorí padli za našu slobodu. „Francúzi mesiac oslavovali vylodenie v Normandii. Prečo by sme si my nemohli zaspomínať aspoň jeden deň za tých 75 rokov? Veď žijeme vďaka tým hrdinom od tej doby v mieri,“ zhodnotil situáciu zamyslene Vladimír.
