Podľa nej nás udalosti z rokov 1939 až 1945 rozdeľujú a 29. august by sa mal premenovať na Deň národného zmierenia. Čo jej odkazujú politickí kolegovia na takúto interpretáciu Slovenského národného povstania?
Uplynulú sobotu Slovensko oslavovalo 76. výročie Slovenského národného povstania. Kým prezidentka Zuzana Čaputová či premiér Igor Matovič poďakovali hrdinom SNP za ich odvahu, našla sa poslankyňa, ktorá tento deň vníma inak. „Niet iných udalostí v minulosti nášho národa, ktoré nás rozdeľujú tak, ako tie z rokov 1939 až 1945. Už pred skoro 30 rokmi môj otec Anton Neuwirth navrhol premenovať 29. august na Deň národného zmierenia. Na túto cestu sme stále ešte nenastúpili. Možno je treba začať, kým máme ešte čas,“ myslí si Záborská, ktorá patrí ku konzervatívnym politikom.
Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Záborskej kolegovia z parlamentu si nedávali servítku pred ústa. „Za toto relativizovanie a falošnú interpretáciu dejín sa hanbím,“ povedal Miroslav Kollár zo Za ľudí, ktorý sa stotožňuje s názorom, že SNP ľudí spája a oddeľuje ich od fašistov. „SNP spája. Lebo antifašizmus spája. Demokratov,“ myslí si zas Ondrej Dostál z SaS. K Záborskej sa vyjadril aj bývalý šéf KDH Alojz Hlina. „Najskôr s nimi hlasujete. Potom sa s nimi zmierujete. A tretie štádium je čo? Že sa ním stávate,“ uviedol Hlina, ktorý narážal na to, že sa Záborská neštítila hlasovať za návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva z dielne fašistickej strany ĽSNS. Viacerí poslanci považovali tento krok za porušenie koaličnej zmluvy.
Svoje slová by mala dovysvetliť
Tomáš Koziak, politológ
- Nerozumiem tomu, prečo by nás mali udalosti okolo SNP rozdeľovať. Práveže sa ukázalo, že všetky politické nefašistické strany ťahali za jeden povraz. Či to boli komunisti alebo demokrati, bol tam spoločný cieľ oslobodiť krajinu od fašistov. Jej vyjadrenie je veľmi nešťastné. Mala by vysvetliť, ako to myslela. Môže to evokovať dojem, že chce podávať ruku ľudákom, ktorí stáli na strane fašistov.