Stále niečo prerába
Jadranku veľmi baví prestavovanie a zariaďovanie. „Je to moja záľuba, musím stále niečo robiť, vytvárať. Keď už bola kuchyňa hotová, prechádzala som sa po nej a rozmýšľala, čo a ako ešte zmením. Teraz musíme dokončiť terasu. Onedlho mi prídu chlapci a dorobíme dlažbu na terase, schodíky do pivnice, musia zbrúsiť a oživiť drevo zvonka. Rada ich komandujem, ale keď viem, priložím ruku k dielu. Tento tím, čo mi pomáha, je veľmi šikovný, poviem, čo treba, a hotovo. Nie vždy to tak ale bolo. Keď som stavala, mala som iných ľudí, čo mi pomáhali, a to sme stále búrali, stavali a búrali,“ spomína.
Z garáže by si rada spravila domáci wellness. „Na to sa veľmi teším. Bude tam sauna aj vírivka.“ V obývačke dominuje veľký bledý gauč. „Je to veľký otvorený priestor na prízemí, kde trávim veľa času, pretože rada otvorím veľké terasové dvere a oddychujem. Mám tu aj bežiaci pás, ktorý až tak nevyužívam, lebo doma ma to až tak nebaví. Som veľmi kolektívny typ a potrebujem okolo seba ľudí, takže zatiaľ vyhráva posilňovňa.“ V rohu stojí aj starý klavír. „Je to môj splnený sen, pretože rodičia mi ho nikdy nekúpili, a tak hranie pomaly oprašujem.“
Má štyri mačky
Doma má aj štyri mačky, ktoré jej robia spoločnosť a majú všade po dome svoje peliešky. „Mám rada všetky zvieratá, ale napríklad psíka si nemôžem dovoliť, keď stále niekde spievam. Mačky stále spia a v noci chodia po celom dome. Už ako malá som mala namiesto bábik v kočíku mačičky,“ spomína. Najviac času trávi Jadranka vo veľkej záhrade. „Najmä počas korony mi to padlo vhod, i keď záhrada nie je ešte hotová. Hovorím, že som veľkopestovateľ buriny v Ružindole. Mám tam zatiaľ len paradajky, papriku, zopár stromov, raritou je ľaliovník. Záhradkárčenie je určitý druh psychohygieny.“ Jadranka sa teší, keď už bude všetko dokončené a bude si naplno užívať svoj ružindolský raj. „Už teraz som tu naozaj veľmi spokojná. Bývať späť do Bratislavy sa už zrejme nevrátim.“
