„Každý z nás si uvedomuje, akú úlohu má v tíme i v pelotóne. Niekto je líder a niekto zas pomocník. Taktika sa v každej jednej etape prispôsobuje lídrom. Domestici ako ja majú na starosti kontrolovať únik, robiť čiernu robotu alebo proste nosiť vodu či jedlo,“ pokračoval starší z bratov Saganovcov. Zároveň podrobne opísal spôsob, akým sa jazdci na Tour stravujú a ako ich on ako pomocník počas pretekov zásobuje.
„Pelotón má počas etáp bufetovú zónu. Tá býva okolo 8. - 140. kilometra. Niekedy sú dokonca aj dve. Tam pretekárom maséri nabalia rôzne ryžové koláčiky, energetické gély, dve fľaše s vodou a podobne. Niekedy je z tých bufetov si niečo uchmatnúť veľký problém, keďže sa intenzívne preteká. Potom to je na nás „robošoch“, aby sme lídrom doniesli zásoby,“ smial sa J. Sagan. „Niekedy to je dosť náročné, keďže každý pretekár vypije za polhodinu pol litra vody. Čo sa týka jedla, snažíme sa počas prvých 4 hodín nosiť energetické tyčinky, teda pomalé cukry. V neskoršom štádiu je to už hlavne o géloch. Zhruba každú polhodinu by mal pretekár dať niečo do úst,“ dodal vážnejšie Žilinčan.
„Raňajkujeme tak tri hodiny pred štartom. Na Tour sa však štartuje o čosi neskôr, čo je niekedy problém. Po skončení etapy sú mediálne povinnosti, potom prídeme na hotel, dáme si masáž a následne je večera. To už ale môže byť pokojne aj desať hodín večer,“ opísal Sagan a na záver pridal aj jednu perličku. „Po víťaznej etape sa zvykne buchnúť šampanské, ktorým sa pripíja. Možno, keď je veľmi teplo, alebo keď to dobre padne k večeri, tak si dáme aj nejaké to jedno malé pivo,“ uzavrel s úsmevom Sagan.
