Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, ide o prvý medziročný pokles nominálnej hodnoty priemernej mzdy zaznamenaný od vzniku samostatnej SR. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda klesla o 3 %. Sezónne očistená priemerná mzda sa oproti 1. štvrťroku tohto roka znížila o 4,9 %. V tlačovej správe o tom informoval Štatistický úrad SR.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda klesla vo väčšine odvetví, relatívne najviac v ubytovacích a stravovacích službách (o 16,3 %), umení, zábave a rekreácii (o 8,4 %) a v administratívnych službách (o 7,6 %). Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2 054 eur), informácie a komunikácia (1 918 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1 864 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).
Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda v druhom kvartáli tohto roka iba v Bratislavskom kraji (1 366 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 823 eur v Prešovskom kraji do 1 017 eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda nižšia ako v 2. štvrťroku 2019 s najvyšším relatívnym poklesom o 5,1 % v Žilinskom kraji.
V prvom polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 1 087 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 %.
Slovenská ekonomika sa v 2. štvrťroku prepadla o 12 %
Vplyv pandémie nového koronavírusu sa významne prejavil v 2. štvrťroku tohto roka. Reálny hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne znížil v stálych cenách o 12,1 %. Doteraz najnižší pokles výkonu ekonomiky sa prejavil v 2. štvrťroku 2009, kedy pokles HDP dosiahol šesť percent. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Po očistení o sezónne vplyvy bol HDP v 2. štvrťroku medzikvartálne reálne nižší o 8,3 %. V bežných cenách sa objem HDP znížil o 10,4 % a dosiahol objem 21,2 miliardy eur. Celkovo v prvom polroktu tohto roka dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 42,7 miliardy eur, čo predstavuje v reálnom vyjadrení pokles o 8,1 %.
Podľa metodiky ESA 2010 sa HDP kvantifikuje troma spôsobmi. Vzhľadom na dostupné zdroje informácií je pre SR určujúca výrobná metóda. Z vyprodukovaného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota v 2. štvrťroku 2020 objem takmer 19 miliárd eur v bežných cenách a medziročne reálne klesla o 12,2 %. Pokles zaznamenala väčšina odvetví ekonomiky, niektoré z nich o viac ako 20 %. Napríklad priemysel dosiahol pokles o 25,4 %, oblasť umenia, zábavy a rekreácie či ostatných činností dosiahli pokles o 22,3 %. Dvojciferný medziročný pokles bol zaevidovaný aj v stavebníctve, v obchode, doprave a skladovaní, ubytovacích a stravovacích službách.
Rast pridanej hodnoty bol zaznamenaný v odvetví finančných a poisťovacích činností o 20,5 % a činností v oblasti nehnuteľností o 4,7 %. Výber čistých daní z produktov zaznamenal výrazný pokles o 12,1 %. V podielovo významnej zložke HDP v priemysle bol zaznamenaný vysoký prepad v odvetví výroby motorových vozidiel o viac ako 50 %, taktiež niektoré odvetvia súvisiace s výrobou motorových vozidiel klesli v priemere o 30 %.
V 2. štvrťroku tohto roka boli v záporných číslach takmer všetky hlavné výdavkové zložky. "Výrazné oslabenie ekonomickej výkonnosti hospodárstva bolo výsledkom historického prepadu nielen zahraničného, ale aj domáceho dopytu, pričom takú mieru poklesu sme nezaznamenali od roku 1996," konštatujú štatistici. Zahraničný dopyt vykázal pokles 26,8 %, dovoz výrobkov a služieb bol nižší o 27 %.
Rozhodujúcim faktorom poklesu domáceho dopytu o 12,1 % bola nižšia tvorba hrubého kapitálu o 32,3 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 14,6 %. Znížili sa aj výdavky na konečnú spotrebu, a to v úhrne o 5,7 %. Z jej položiek klesla konečná spotreba výrazne vo verejnej správe o 10,4 % a v domácnostiach o 4,2 %. Výnimkou bol rast konečnej spotreby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 8,4 %.
Z vytvoreného HDP tvorili odmeny zamestnancov 9,5 miliardy eur. Medziročne klesol ich objem o 6,3 %. Hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky v hodnote 9,4 miliardy eur klesli o 14,3 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu klesol o 8,6 % na 2,7 miliardy eur.
