Dano Dangl (45) vyštudoval herectvo, no priznáva, že za skutočného herca sa nepovažuje. V každom prípade ho ľudia berú ako šoumena. V rozhovore pre Nový Čas porozprával, čím ho prekvapili hostia v nových častiach šou 2 na 1, prezradil, že má rád adrenalín, dobrú zábavu, a aj to, že neznáša, ak niekto príde neskoro na stretnutie. Na to naše, paradoxne, meškal.
Meškali ste 15 minút, to ste taký zaneprázdnený?
Ospravedlňujem sa, fakt si dávam záležať na tom, aby som všade prišiel včas. Lebo nechcem iných ľudí zdržovať. Zabudol som sa pri počítači, mám toho teraz dosť na práci. Počas koronakrízy sme zastavili niektoré projekty, pritom sme pripravovali nové. Teraz je obdobie, keď tie zastavené reštartujeme. Spojilo sa to dokopy a je toho veľmi veľa.
Vyhovuje vám tento adrenalín?
Áno, mám už raz takú povahu. Asi nie odjakživa, ale odkedy prišla rodina, zapol sa taký zvláštny mód - nižší, ale na výkonnejší zdroj. Ako keď preradíte z trojky na dvojku, motor zaberie, zahučí a ide s istotou ďalej. Tak aj ja preraďujem medzi mojimi rýchlosťami.
Ak by sme zostali v motoristickej terminológii, idete na plný plyn, lebo máte na pomyselnom semafore zelenú? Pretože v posledných rokoch vám ide karta...
Ja som bol vždy pripravený na štart! Ale nikdy ma nemotivovali peniaze ani sláva. Je to skôr vnútorná spokojnosť. Veci, ktoré začnem, dorobím a mám z toho dobrý pocit. Som po celý čas v procese, na začiatku aj na konci každého projektu. To ma odjakživa veľmi baví.
Vravíte, že vás nemotivujú peniaze ani sláva. Ono to však často ide ruka v ruke a nemôžete poprieť, že ste si vďaka množstvu relácií finančne nepolepšili, veď ste stále na televíznej obrazovke.
Človek môže mať pocit, že vyskakujem z každého hrnca. Bohužiaľ, v tomto nám televízie veľmi nepomáhajú, lebo množstvo programov je reprízovaných a divák sa v tom môže strácať. Nevie potom rozoznať, čo je repríza a čo premiéra. Divákovi je to v konečnom dôsledku jedno, on to nemá prečo rozlišovať. Stačí, že vidí moju tvár ráno, napoludnie aj večer na obrazovke, i keď na troch iných kanáloch. V jeho ponímaní ma môže byť naozaj veľa. A priznám sa, že aj ja mám pocit, že ma je veľa... Niekedy sa aj snažím ísť do úzadia, ale nejako sa mi to nedarí! (smiech)
Stane sa vám, že si občas nespomeniete, že ste niečo natočili a prekvapí vás, keď sa zbadáte na obrazovke?
Režisér David Lynch natočil v roku 1977 čiernobiely film Eraserhead (Mazacia hlava). Tak to som presne ja - totálne vymazaná myseľ. Lebo ja už neviem, čo som robil predvčerom. Možno to je odpoveď na to, čo ste sa ma predtým pýtali. Mám pocit, že som nič neurobil, lebo ja zabudnem na to, čo som robil pred tromi dňami! A nie je to liečiteľné, je to diagnóza, ktoré ešte nemá presné pomenovanie. (smiech)