Polturu dostávali baníci a mohli ňou platiť, pričom fungovala podobne ako dnešné stravné lístky. Súčasná štiavnická poltura neslúži iba ako pamiatka na Banskú Štiavnicu, ale dá sa ňou aj platiť v prevádzkach, ako sú kaviarne či reštaurácia v historickom centre mesta. Jej nominálna hodnota je 10 eur.
„S mojím známym sme rozmýšľali, či by sme vedeli turistom v našom meste ponúknuť niečo, čo by poukazovalo aj na históriu Banskej Štiavnice. Nemalo ísť o nejaké suveníry, lebo toho je dosť veľa. Nakoniec sme v archíve našli alternatívne banské platidlo a začali sme sa venovať tejto starej minci,“ hovorí spoluautor projektu Jozef Majer (33) s tým, že všetko konzultovali aj s historikom, aby vedeli, ako to v tom období fungovalo.
„Boli to vtedy výplatné známky baníkov a volali sa poltury. Dostávali ich baníci ako výplatu a v miestnych podnikoch si za mince mohli kupovať tovar a služby,“ vysvetľuje Majer. Súčasná poltura má hodnotu 10 eur a pri platbe sa z nej nevydáva. „Turista si ju za 10 eur môže kúpiť a následne zaplatiť. Čiastku nad 10 eur môže doplatiť v hotovosti alebo kartou,“ hovorí Majer a dodáva, že zatiaľ vyrobili 3 000 mincí, a to priamo v kremnickej mincovni, kde razili poltury aj pred 300 rokmi. Na tej súčasnej sú zobrazené dominanty Banskej Štiavnice ako morový stĺp, radnica, kostol či štôlňa Bartolomej. Do budúcnosti plánujú raziť aj limitované série zo zlata či striebra, ktoré budú odkazovať na nejakú historickú udalosť mesta alebo na konkrétne pamiatky.
V roku 1695 zaviedli na príkaz cisára Leopolda I. do obehu štiavnické poltury - núdzové banícke platidlá razené v Kremnici. Týmito mincami platili za potraviny a všetko potrebné v baníckych skladoch. Neboli tak odkázaní na bohatých ťažiarov, waldburgerov a obchodníkov. Neskôr, v čase hospodárskeho úpadku, sa stali riadnym platidlom.
