Zároveň je najstarším aktívnym pilotom na Slovensku. Každú sobotu či nedeľu ráno sadne do auta, stretne sa s kamarátmi na letisku a spoločne si užívajú slobodu vo vzduchu.
Mnohí z jeho rovesníkov ani nemôžu sadnúť za volant osobného auta. Gejza ale vďaka dobrému zdraviu môže lietať dodnes. „Od minulého roka však už musím mať v kabíne ďalšiu osobu. Môžem pilotovať, ale musí so mnou stále niekto ísť v prípade, ak by mi prišlo ťažko, aby sa mi nič nestalo. Mne to nevadí, zoberiem so sebou niekoho mladšieho a aspoň si vymeníme cenné rady. Nemám žiadnu špeciálnu životosprávu, netuším, prečo to stále dokážem,“ prezradil čiperný dôchodca, ktorý všetok svoj voľný čas trávi najradšej vo vzduchu.
Láska k lietaniu sa u neho prejavila už v puberte. „Vtedy chodili okolo môjho domu lietať plachtári a stále so sebou niesli klzák smerom na Malý Šariš a tam lietali. Ja som už ako 12-ročný okolo nich behal, veľmi sa mi to zapáčilo,“ spomína Gejza. O pár rokov neskôr sa odhodlal sadnúť do lietajúceho klzáka. „Začínali sme s výcvikom nad zemou s vtedajšími vetroňmi, tzv. šurákmi. Lanom sme boli posúvaní po rovine a neskôr sme boli pomocou gumového lana vystreľovaní do vzduchu zo svahu,“ vysvetlil dôchodca s tým, že neskôr sa naučil pilotovať aj motorové lietadlá a dnes dokáže riadiť takmer akýkoľvek stroj.
Chvíle hrôzy
Gejza lietal vari na všetkých u nás dostupných vetroňoch, ale aj civilných a vojenských lietadlách. Svoju šikovnosť ukázal aj na majstrovstvách Slovenska vo vzdušnej akrobacii. Neskôr sa stal učiteľom pre nádejných pilotov, ktorých vyučoval aj v zahraničí. „Vo vzduchu som zažil viacero krásnych momentov, no najviac mi utkvela v pamäti cesta z Prešova na Moravu. Letel som vtedy 505 km na vetroni vo výške asi 2 700 metrov. Celý kraj som mal ako na dlani, bol to úžasný pocit,“ opísal Gejza a dodal, že v kabíne zažil aj momenty hrôzy. Ten najhorší sa odohral počas vojenského cvičenia na Zemplíne. Vtedy mal 45 rokov.
„Do motorového lietadla sme sadli 4 a mali sme letieť nízko nad zemou, len 50 metrov. Boli sme však preťažení. Z ničoho nič mi po štarte odišiel jeden z dvoch motorov. Leteli sme rýchlosťou vyše 120 km/h a mal som len niekoľko sekúnd na rozhodnutie. Našťastie sme boli v okolí Michaloviec, kde je veľa rovín. Stihol som urobiť jednu otočku, aby sme sa vyhli ceste a dedine a so strojom sme natvrdo pristáli na oranisku,“ opísal chvíle, keď mu nebolo všetko jedno. Z incidentu vtedy vyviazol len s odreninami. „Celé sa to odohralo ani nie za jednu minútu. Technici potom motor kompletne rozobrali, no na chybu nikdy neprišli,“ zhodnotil.
Dynastia pilotov
Vitálny dôchodca vraví, že mnohí jeho kamaráti piloti sú už na druhom svete. Gejza sa však dotknúť oblakov chodí pravidelne každý víkend. „Je to môj koníček od mala, s tým sa jednoducho nedá prestať. Každú sobotu či nedeľu ráno vyrážam na letisko. Lietame aj za nepriaznivého počasia, a keď sa naozaj nedá ísť, aspoň sa s kamarátmi dobre porozprávame. My tomu hovoríme, že ideme do kostola v oblakoch,“ dodal Gejza s humorom. Veľmi ho teší, že záujem o akrobaciu a lietanie má aj dnešná mládež. „Vychoval som niekoľko pilotov vrátane môjho syna a vnuka. Oni lietajú na komerčných lietadlách pre svetové aerolinky. Často sa stáva, že sme všetci v jednu chvíľu naraz vo vzduchu,“ doplnil Gejza so smiechom.
Športová kariéra Gejzu
Začal lietať: v roku 1949
Nalietal: vyše 5 000 hodín
Najobľúbenejší stroj: slovenský Viper
Stroje: vetrone a malé motorové lietadlá
