Zachary Moyer (25) začal pociťovať, že niečo nie je poriadku, keď mal šesť rokov. Ako informuje Metro, bolelo ho v hrdle a v ušiach, kašľal a mal horúčky bez známej príčiny. Pravidelne chodil do nemocnice, kde mu odborníci čistili uši z veľkých nánosov ušného mazu. Predpísali mu antibiotiká a poslali domov. Američan Zachary má do dnešného dňa problémy so sluchom a neustále mu v ušiach zvoní.
Chlapec taktiež trpel bolesťami celého tela, čo pripisovali doktori jeho rastu. Rýchlo sa mu tvorili modriny, za čo vraj mohol jeho spôsob chlapčenského hrania sa. Jeho rodičov znepokojovali časté návštevy nemocnice a to, že lekári očividne nevedeli nájsť pôvod jeho ťažkostí.
Zacharyho stav sa zhoršil, keď mal trinásť rokov. Z ničoho nič zrazu začal lapať po dychu, jeho srdce sa rýchlo rozbúchalo, aj keď necvičil. V škole si musel robiť prestávky, aby sa upokojil. Počet tepov za minútu sa v okamihu dokázal zvýšiť z 80 až na 140.
Opäť vyhľadal pomoc lekárov. Tí mu tentokrát povedali, že trpí úzkosťami, hoci Zachary povedal, že sa necíti úzkostne. Bral predpísané lieky, no ani tie mu nepomohli. "Moji doktori ma ubezpečovali, že ide o úzkosť, aj keď nič, čo som vyskúšal, nepomáhalo," hovorí Zachary. Najprv im dôveroval, no jeho stav sa nelepšil.
V máji 2020 prišiel do nemocnice s bolesťami na hrudi. Pomocou EKG doktori zistili, že jeho ľavá komora nefunguje tak, ako by mala. Po rokoch trápenia sa Zachary konečne zistil, čo mu je - má srdcovú chorobu, srdcovú vadu a syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie.
Keď sa postaví alebo si sadne, jeho tep okamžite vyskočí na 130 až 210 tepov za minútu, čo spôsobuje jeho telu stres. Teraz používa invalidný vozík a bojuje s chronickými bolesťami, svalovými kŕčmi a triaškou. Aj napriek tomu je ale rád, že konečne pozná svoju diagnózu.
Syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie sa nedá vyliečiť. Zdravotný stav mu spôsobil mnoho ťažkostí. Musel prestať s prijímaním kofeínu a čokolády. "Momentálne som na lôžku a chodím k lekárom, aby zistili moju chronickú bolesť, no som rád, že dostávam odpovede. V súčasnosti som na invalidnom vozíku, keďže moje symptómy ma výrazne obmedzujú."
Zachary v súčasnosti nemôže pracovať, takže sa spolieha na príjem svojej priateľky. Majú finančné problémy, keďže Američan musí platiť aj vysoké poplatky za lieky. Zmenil sa aj jeho sociálny život - priatelia už preňho neexistujú, keďže ho ani len neprišli skontrolovať. "Všetko mi uniká, pretože som pripútaný na lôžko a nemôžem ísť von a užívať si život."
Napriek všetkému ostáva optimistom, hoci by si prial, aby mu boli tieto diagnózy zistené skôr. "Trochu ma hnevá, že som mal tak dlho nesprávnu diagnózu, no som šťastný, že konečne viem, čo spôsobuje moje 'úzkosti'," hovorí. "Tak dlho to bolo prehliadané, pretože v USA nie je veľa špecialistov zameraných na syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie. Často sa to nesprávne diagnostikuje ako vážna úzkosť."
"Úprimne povedané, som vďačný za všetko, čím som si v živote prešiel, pretože bez týchto vecí by som nebol človekom, ktorým som dnes - vždy sa pozerám na ostatných, stále sa usmievam na maličkosti v živote a nevzdávam sa bez ohľadu na to, čo na mňa život hodí," hovorí na záver Zachary.
