V rozhovore pre Nový Čas otvorene hovorí o tom, prečo si myslí, že sa súd v tomto prípade pomýlil.
Oslobodzujúci rozsudok pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú šokoval a zaskočil slovenskú verejnosť. Ako ho teraz s odstupom pár dní hodnotíte?
- Vnímam ho rovnako ako pri vyhlásení rozsudku a najmä pri zdôvodňovaní oslobodzujúcej časti rozsudku. Domnievam sa, že bolo zdôvodnené veľmi nepresvedčivo a tá sieť nepriamych dôkazov voči obžalovaným postačovala na uznanie viny, pretože vytvárala veľmi logické neprerušované reťazce, ktoré vylučovali akúkoľvek inú alternatívu priebehu skutkového deja. Súd sa nevysporiadal v odôvodnení ani s ťažiskovými nepriamymi dôkazmi a nevysvetlil, prečo ich nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní. Myslím si, že akoby povýšil špekulatívne pochybnosti na úroveň rozumných pochybností a v tomto podľa mňa väčšina senátu pochybila.
Ako to myslíte?
- Poviem to na príklade. Súd mal za preukázané, že Zoltán Andruskó mal k dispozícii fotografie zo sledovania Jána Kuciaka, ale prišiel k záveru, že Andruskó ich mohol mať od nejakej inej osoby ako od Aleny Zsuzsovej. To je teoreticky možné, samozrejme, mohol sa niekto hacknúť do počítača Mariána Kočnera alebo niečo podobné, ale to sú naozaj len špekulatívne pochybnosti, pretože nikto zo sledovacieho komanda Mariána Kočnera - Peter Tóth a spol. - nemali žiaden kontakt so Zoltánom Andruskóom.
Vo vzťahu k tejto osobe môžeme povedať, že vyznieva veľmi nepresvedčivo, keď na jednej stane súd oprel odsudzujúcu časť rozsudku vo vzťahu k obžalovanému Szabóovi aj o výpovede Zoltána Andruskóa, keď mu uveril čo sa týka dôkazov k vykonaniu vraždy, ale neuveril mu v časti, ktorá sa týka objednávateľov. Je súdnou praxou pomerne akceptované, že je potrebné vyhodnocovať výsluch svedka komplexne, pretože neexistuje žiadna magická formulka, ktorá by vedela odčleniť vierohodnú časť výpovede od nevierohodnej.
Súd to v odôvodnení rozsudku ani nevysvetlil, prečo v jednej časti uveril - v čom bola tá časť odlišná vo vzťahu k vykonávateľom - a v inej časti neuveril Zoltánovi Andruskóovi. Ten bol po prvé priamym svedkom vo vzťahu k Alene Zsuzsovej, čiže tam bol silný priamy dôkaz, po druhé jeho výpoveď bola overená ďalšími dôkazmi
Ktoré konkrétne dôkazy máte na mysli?
- To, že vypovedal o stretnutí Zsuzsovej a Kočnera deň po vražde, preukázala komunikácia na Threeme, lokalizačné údaje mobilných telefónov aj návšteva bezpečnostnej schránky Mariána Kočnera. Súd v tomto akoby pripustil, že k stretnutiu asi prišlo, lenže nie je priamy dôkaz, že došlo k odovzdaniu peňazí. To je, samozrejme, pravda, ale moja otázka znie, prečo obidvaja obžalovaní stretnutie deň po vražde popierali a tvrdili, že Threema je dopĺňaná, tie esemesky „som tu aj ja“, a že sa nikdy nestretli v ten deň.
Súd napriek tomu povedal, že autenticite Threemy verí, ale nijako sa s týmito tvrdeniami obžalovaných nevysporiadal, pričom Andruskó vypovedal o stretnutí deň po vražde v čase, keď o ďalších dôkazoch, ako sú komunikácia cez Threemu a lokalizačné údaje, nemal vedomosť nielen on, ale ani vyšetrovací tím. Čiže si ich nemohol vopred vymyslieť.
Senát argumentoval aj tým, že neboli k dispozícii žiadne priame dôkazy, respektíve, že bolo potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by potvrdilo nepriame dôkazy. Pár dní pred verdiktom po tom, čo už boli ukončené záverečné reči, prokurátor Vlamimír Turan dodal ďalší dôkaz. Nedáva argumentom súdu za pravdu fakt, že prokurátor podal na súd posledný dôkaz tak neskoro? Nemalo v prípade pokračovať ešte ďalšie dokazovanie?
- Ale to bol nový dôkaz. Ten dôkaz neexistoval dovtedy, kým ho prokurátor nepredložil. To je analýza dát z mobilného telefónu Aleny Zsuzsovej, ale to nie je analýza komunikácie. To je analýza iných dát, ktorá bola vykonaná až teraz v inej trestnej veci. Takže bolo absolútne legitímne, že to prokurátor predložil až teraz, pretože skôr to k dispozícii OČTK vôbec nemali.
Chcem zdôrazniť, že v zahraničí väčšinu takýchto úkladných vrážd na objednávku, ktoré vyúsťujú k objednávateľovi, je možné preukázať len na základe ucelených reťazcov nepriamych dôkazov. Nikde sa väčšinou nenájde priamy svedok, ktorý by bol pri tej objednávke, alebo listinný dôkaz, faktúra či potvrdenie. Nič také sa pri tomto type trestnej činnosti nevyskytuje, preto je možné pri väčšine prípadov aj v zahraničí uznanie viny u objednávateľov len na základe súvislých reťazcov nepriamych dôkazov.
