Voľby do Legislatívneho zhromaždenia Hongkongu sa mali pôvodne konať práve 6. septembra. Správkyňa Hongkongu Carrie Lamová ich však 31. júla odložila o rok z dôvodu koronavírusovej pandémie. Kritici však tvrdia, že sa jej vláda v skutočnosti obávala, že voľby prispejú k nárastu politického vplyvu opozície.
Nedeľňajšie protesty proti odkladu volieb sa konali v štvrti Kowloon (Ťiou-lung). Proti demonštrantom zasahovali stovky príslušníkov poriadkovej polície, ktorí nasadili voči demonštrantom slzotvorný plyn či paprikový sprej.
Prevažnú väčšinu ľudí (minimálne 270) polícia do 21.00 h miestneho času zatkla na základe podozrenia z nelegálneho zhromažďovania. Jednu ženu úrady zadržali za podozrenie z útoku a šírenia propagandy smerujúcej k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Ide o trestný čin zavedený na základe nového čínskeho zákona o národnej bezpečnosti Hongkongu.
Na základe videozáberov sa podarilo medzi zadržanými identifikovať aj minimálne troch prodekomratických aktivistov: Leunga Kwok-hunga, Figa Chana a Raphaela Wonga.
Polícia zdôvodnila nedeľňajšie zásahy voči demonštrantom tým, že počas protestov dochádzalo k narúšaniu verejného poriadku prostredníctvom skandovania politických sloganov, ako aj k porušovaniu epidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu.
Podľa agentúry DPA boli nedeľňajšie protesty v Hongkongu najväčšie od júna, keď tam vstúpil do platnosti sporný zákon o národnej bezpečnosti.
Kontroverzne prijímaný zákon umožňuje stíhanie osôb za rozsiahle spektrum aktivít údajne smerujúcich k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Previnilcom hrozia väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Podľa kritikov zákon obmedzuje doterajšie slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal osobitnou administratívnou oblasťou Číny na základe princípu "jedna krajina, dva systémy".
