Ukázal to prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Partners pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti, ktorý bude v utorok 8. septembra.
Kríza vyvolaná pandémiou spôsobila, že domácnosti sa museli prispôsobiť novej situácii. "Môžeme hovoriť o štyroch dosahoch koronakrízy. Mala vplyv na nákupné správanie, príjem domácností, nečakané výdavky a poslednou kategóriou, ktorú koronakríza zasiahla, boli úspory a úvery," vymenovala Zuzana Miklovičová z Partners Group.
V prieskume až 60 % opýtaných uviedlo, že začali byť opatrnejší v nákupoch, pričom až deväť z desiatich menej nakupuje nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácnosti, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu alebo domu.
Ľudia tiež pocítili zníženie príjmu v domácnosti, a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných.
Domácnostiam sa zvýšili aj výdavky, s ktorými nepočítali. Reagovala tak tretina opýtaných a ako dôvod uviedla, že je viac doma alebo pracuje z domu. Približne 70 % domácností, ktorým stúpli výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenie bežného chodu domácnosti alebo na ochranu zdravia.
Až takmer tretina respondentov deklarovala, že musela siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina, až 81 %, ľudí uviedla, že musela siahnuť na svoje úspory. Necelá pätina opýtaných požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina požiadala o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.
Koronakríza tak odhalila viaceré silné aj slabé stránky Slovákov. "Nie je prekvapivé, že najväčšie problémy mali tí, ktorí mali 'hlboko do vrecka' už pred krízou," priblížil sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Silnou stránkou ľudí bolo, že boli disciplinovaní a promptne reagovali na vzniknutú situáciu. "Šetrili na výdavkoch a spotrebe. Štatistiky potvrdili, že ľudia menej využívali úvery a niektorí využili krízu na investovanie. Ľudia začali finančne plánovať," doplnila odborníčka na financie z Partners Group Andrea Straková.
Slabou stránkou domácností je podľa Strakovej aj to, že im chýba dostatočná finančná rezerva, ľudia si nevedú podrobnejší prehľad o výdavkoch. "Slováci sú v investovaní konzervatívni, nedostatkom je aj to, že si odkladali splátky úverov, aj keď nemuseli, a ukázalo sa tiež, že prečerpávali kreditné karty," uviedla Straková s tým, že slabou finančnou stránkou domácností je aj nesplácanie. "Kríza praje pripraveným, ľudia, ktorí sa rozumne správali pred krízou, prvú vlnu zvládli v oveľa väčšom pokoji. Prieskum ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácností ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali," doplnila Straková.
Takmer 64 % domácností uviedlo, že z finančného pohľadu nemá pandémia žiadne pozitíva. Približne tretina uviedla, že aj napriek tejto situácii sa jej podarilo znížiť výdavky a niečo ušetrila. "Z hľadiska životnej úrovne takmer polovica nevníma svoju životnú úroveň ani ako dobrú, ani ako zlú. Približne tretina ju zhodnotila ako dobrú a viac ako pätina Slovákov vníma svoju životnú úroveň ako zlú," dodal Slosiarik.
