Predtým sa objavila správa, že v pondelok v centre Minska neznáme osoby donútili Kalesnikavovú, aby nastúpila do mikrobusu s nápisom "Suviaz" (Spoje), ktorým ju odviezli na neznáme miesto. Momentálne nie je známe, kde sa táto opozičná aktivistka nachádza.
Od rána neskorého predpoludnia nevie koordinačná rada nadviazať telefonické spojenie ani so svojím tlačovým tajomníkom Antonom Radňankovom a výkonným tajomníkom rady Ivanom Kravcovom.
Koordinačná rada pre pokojné odovzdanie moci v Bielorusku vznikla z iniciatívy Sviatlany Cichanovskej, ktorá bola hlavnou súperkou úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka v augustových prezidentských voľbách. Bezprostredne po voľbách Cichanovská z Bieloruska ušla do Litvy.
V súvislosti so vznikom koordinačnej rady začali bieloruské úrady trestné stíhanie.
Stíhaní sú takmer všetci členovia predsedníctva koordinačnej rady: právnička Lilija Vlasovová je stíhaná pre daňové úniky, vedúci štrajkového výboru továrne MTZ na výrobu traktorov Siarhej Dylevskij je stíhaný v dvoch kauzách za porušenie zákona o zhromažďovaní, zadržaná bola aj Cichanovskej splnomocnenkyňa Voľha Kavalkovová, ktorú neskôr donútili opustiť krajinu. Z Bieloruska odišiel aj ďalší člen predsedníctva koordinačnej rady, bývalý minister kultúry Pavel Latuška.
Cichanovská obvinila za zmiznutie Kalesnikavovej bieloruské vedenie, ktoré sa takto - podľa nej - usiluje zabrániť aktivitám opozičných organizácií.
Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius vo svojom tvíte kritizoval bieloruské vedenie, pričom poukázal na to, že "namiesto rozhovoru s obyvateľmi Bieloruska sa ich odchádzajúce vedenie snaží cynicky eliminovať jedného po druhom". Únos Kalesnikavovej v centre mesta Minsk označil litovský minister za "hanbu", pričom dodal, že "v Európe 21. storočia sa používajú stalinistické metódy NKVD". Zdôraznila, že Kalesnikavová "musí byť okamžite prepustená".
Masové protesty v Bielorusku trvajú od zverejnenia výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, v týchto voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.
