Ako sa k nim dostali najzaujímavejšie predmety a ktoré to sú? Každý kúsok v múzeu je jedinečný a objasňuje rôzne zaujímavosti z histórie Slovenska aj sveta. Do inventára sa dostali rôznymi spôsobmi a skrývajú aj rôzne príbehy.
Niektoré boli darované, iné získané od štátu, ktorý ich zdedil po poručiteľoch bez dedičov, múzeum ich mohlo aj kúpiť alebo ich objavili jeho pracovníci v rámci svojej výskumnej činnosti. „Múzeum neprijíma každú jednu vec, ktorú nájdu ľudia na povalách starých domov, aj keď to pre majiteľa môže mať veľký význam. Každé múzeum má svoje akvizičné plány, ktoré hovoria o tom, čo ide dokumentovať a čo získať do svojich zbierok,“ ozrejmila riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Dodala, že kurátori poznajú zbierkový fond vo svojej oblasti a ak v ňom nejaký predmet chýba, snažia sa ho v rámci výskumov získať. Nie však všetko, čo chcú ľudia múzeu darovať alebo predať, hneď predstavuje zbierkový predmet. „Rozhoduje o tom komisia, ktorá je poradným orgánom riaditeľa múzea. Tá zasadá raz- alebo dvakrát do roka. Kurátor im musí odôvodniť potrebu predmetu a aj cenu,“ uviedla riaditeľka s tým, že každý predmet v zbierke musí byť zaevidovaný.
Najunikátnejším zbierkovým predmetom múzea je sarkofág s mumifikovaným telom Egypťanky Tasheritnetiak. Priviezol ju v roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi. Keďže bol bezdetným vdovcom, daroval múmiu múzeu.
O výrobu sa postaral prvý riaditeľ múzea Ján Fábry, ktorý sa rozhodol vystaviť miestnych v ľudovom odeve z Veľkého Blhu. Päť plastových figurín zhotovili podľa živých modelov na fotografii z roku 1905. Zobrazovala miestnych Štefana, Jána a Barboru Kovácsovcov, Alžbetu Szabóovú a Margarétu Vitaliusovú na pytačkách.
