Faktory ako znečistenie ovzdušia, hluk, zhoršená kvalita vody a tiež vystavenie chemikáliám, prispeli k 13 % všetkých úmrtí. Najhoršie zasiahnuté znečistením sú pritom podľa správy chudobnejšie komunity a zraniteľní ľudia. "Na ochranu najzraniteľnejších je potrebné podniknúť rázne kroky," konštatuje EEA.
"Je jasné prepojenie medzi stavom životného prostredia a zdravím nášho obyvateľstva," upozornil eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius, podľa ktorého musí každý pochopiť, že starostlivosťou o planétu nezachraňujeme len ekosystémy, ale aj životy.
Správu európskej agentúry sídliacej v Kodani zverejnili v utorok. Odhalila pritom, že celkovo 630-tisíc predčasných úmrtí v EÚ v roku 2012 možno pripísať environmentálnym faktorom. Práve z tohto roku pochádzajú najnovšie dostupné dáta.
Znečistenie ovzdušia prispelo k 400-tisíc úmrtiam za rok a hluk bol faktorom v zhruba 12-tisíc prípadoch. Zvyšné úmrtia pripísali extrémnemu počasiu, ako sú napríklad horúčavy.
V správe EEA sa pritom podľa BBC objavili aj pozitíva. Predčasné úmrtia spájané so znečistením ovzdušia napríklad na uvedenú úroveň klesli z milióna v roku 1990. Dobre je na tom aj kvalita vody naprieč väčšinou Európy.
Zaznamenali však jasné rozdiely medzi západnou a východnou Európou. "Percento úmrtí, ktoré možno pripísať environmentálnym faktorom, sa pohybuje od 9 % v Nórsku a na Islande až po 23 % v Albánsku a 27 % v Bosne a Hercegovine," upozorňuje agentúra v správe, pričom spomedzi členských štátov EÚ je na tom najhoršie Rumunsko s 19 %. Medzi najhoršie zasiahnuté krajiny patria aj Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spôsobuje znečistenie ovzdušia ročne milióny úmrtí na celom svete a zodpovedá za tretinu úmrtí na mŕtvicu, rakovinu pľúc a srdcové ochorenia. Správa WHO o hlukovom znečistení zase vysvetľuje, že hluk prispieva zvyšovaním krvného tlaku a stresových hormónov k srdcovým problémom.
