Oznámil to v utorok americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorého citovala agentúra DPA.
"Vyzývame bieloruské orgány, aby ukončili násilie páchané na ich vlastných obyvateľoch, prepustili všetkých, ktorí boli nespravodlivo zadržaní a nadviazali zmysluplný dialóg so skutočnými predstaviteľmi bieloruskej spoločnosti," dodal Pompeo.
Pompeo vo svojom vyhlásení spomenul aj "ohlásený únos" bieloruskej opozičnej líderky Maryje Kalesnikavovej spolu s ďalšími dvoma aktivistami. Kalesnikavovú podľa tvrdení bieloruských úradov v utorok nadránom zadržali na bielorusko-ukrajinskej hranici za pokus nelegálne opustiť územie Bieloruska. Samotná Kalesnikavová sa však len pred niekoľkými dňami v spoločnosti najbližších spolupracovníkov vyjadrila, že z Bieloruska neodíde za žiadnych okolností, iba ak by voči nej bolo použité násilie. Podľa agentúr AFP a AP svojmu vyhosteniu na Ukrajinu Kalesnikavová zabránila aj tým, že na hranici údajne roztrhala svoj pas. "Kalesnikavovú z Bieloruska nevyhostili, pretože táto odvážna žena podnikla kroky, aby k tomu nedošlo," uviedol podľa agentúry DPA vo vyhlásení námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Alexandra Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.
V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných. Od začiatku protestov bolo zadržaných viac ako 10.000 ľudí. Do nemocnice bolo prijatých najmenej 250 zranených, hlásených bolo aj niekoľko úmrtí.
