Bývalý asistent exposlanca Jozefa Rajtára (SaS), Filip Rybanič, dostal v kauze nazerania do účtu exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) opätovne podmienečný trest.
Rozhodol o tom dnes Krajský súd v Bratislave (KS BA) s tým, že Rybaničovi uložil trest tri roky väzenia s odkladom na jeden rok. Zároveň má Rybanič napísať vlastnú analýzu slovenskej legislatívy týkajúcej sa bankového tajomstva a odovzdať ju probačnému a mediačnému úradníkovi. Dostal tiež zákaz na dobu troch rokov vykonávať zamestnanie, s ktorým je spojené dodržiavanie bankového tajomstva. Pôvodný verdikt KS BA z roku 2019 zrušil po mimoriadnom dovolaní obžalovaného v januári tohto roku Najvyšší súd SR (NS SR). Dnešný verdikt KS BA je právoplatný.
Dnešný verdikt krajského súdu je identický s tým, ktorý bol v prípade Rybaniča vyrieknutý v roku 2019. Dôvod, pre ktorý odsúdený uspel s dovolaním na NS SR bol ten, že krajský súd oproti odsudzujúcemu verdiktu Okresného súdu Bratislava V z roku 2018 pozmenil skutkovú vetu. Ako však dnes uviedol predseda senátu KS BA Peter Šamko, vina Rybaniča z porušenia bankového tajomstva bola v tomto prípade preukázaná. Zdôraznil pritom, že Rybanič nebol odsúdený za zverejnenie informácie o pohyboch na účte Roberta Kaliňáka, ale za spôsob, ako sa k informácii dostal. Whistleblower totiž podľa Šamka získava informácie „legálne, náhodne pri svojej pracovnej činnosti”. Rybanič však podľa neho informácie o účtoch Kaliňáka vyhľadával, aj keď to nebolo jeho pracovnou náplňou. „Whistleblower nemá pátrať alebo vyšetrovať,” povedal Šamko.
Rybanič však po skončení dnešného verejného zasadnutia uviedol, že trvá na oprávnenosti svojho konania. Zároveň avizoval opätovné podanie mimoriadneho dovolania na NS SR.
Asistent bývalého poslanca Jozefa Rajtára Filip Rybanič čelil obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Podľa obžaloby si nezákonne pozrel v banke účty vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom. Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie „porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona“. Okresný súd Bratislava V Rybaniča v tomto prípade v roku 2018 uznal za vinného a uložil mu trest tri roky väzenia s podmienečným odkladom na päť rokov. Krajský súd to v rámci verdiktu z júna 2019 považoval za priveľmi prísne, preto dobu odkladu skrátil na jeden rok. Okresný súd mu tiež prikázal ospravedlniť sa Kaliňákovi. Krajský súd to však nepovažoval za potrebné, namiesto toho mu prikázal napísať úvahu o zmysle bankového tajomstva a odovzdať ju probačnému úradníkovi.
Filip Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky. Po jeho obvinení v roku 2016 vtedajšia opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci. Postup polície v tomto prípade kritizoval aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odôvodnenia verdiktu v odvolacom konaní totiž policajti v čase, keď mal v prípade ešte pozíciu svedka, jednali s Filipom Rybaničom ako s obvineným. Takisto ho napríklad bezdôvodne vypočúvali v nočných hodinách. Aj keď podľa krajského súdu boli dôkazy získané z takéhoto výsluchu nezákonné, dôkazy získané zákonne, napríklad z telefónu alebo Rybaničovho auta, postačovali na konštatovanie viny.
