Dnes si užíva dôchodok v štvorpodlažnej vile s výťahom na bratislavskom hradnom kopci, kde nechýba ani herňa a vnútorný bazén so saunou.
„Dom je na krásnom mieste, lebo vždy ide o adresu, kde človek býva, na inom nezáleží. Už keď som vybral pozemok, cítil som sa tu ako doma. Už v noci sa teším, že sa ráno zobudím a začnem sa v mojom dome opäť baviť a takto to trvá až do večerných hodín. Život si treba užívať plnými dúškami,“ začína svoje rozprávanie milovník života, ktorý vydal 64 cédečiek a v pracovni má 47 zlatých, platinových a diamantových platní.
Prerábal kuchyňu
Vo veľkom dome je 14 izieb a aj výťah. „Ten zo začiatku nebol vôbec plánovaný. Keď už bolo schodisko takmer dokončené, zamyslel som sa, že sa mi nebude chcieť na staré kolená tieto schody prekonávať. Všetko sa teda zbúralo a do stredu prišiel výťah. Bolo to moje najlepšie rozhodnutie,“ spomína. V priestrannej vstupnej hale stojí vysoká polička, na ktorej sa vynímajú sošky z celého sveta. „Je ich celá plejáda, trvalo desiatky rokov, kým som ich pozbieral na mojich cestách. Sú z Kene, Indie, Maurícia, Bornea, Jamajky, Fatimy... Keď schádzam každé ráno dolu schodiskom zo spálne, objaví sa mi tak pred očami celý svet. Dcéra Janka mi priniesla z hlavného archívu v Londýne aj náš rodinný rodokmeň, ktorý mám zavesený vedľa.“ Najnovšia v dome je kuchyňa. „Dokončili mi ju pred týždňom. Tá stará nebola vôbec zlá. Napriek tomu, že varím dvakrát do roka, v utorok a v novembri, ma známi nahovorili, že by som si mohol dať urobiť novú. Nikto mi však nepovedal, čo to obnáša. Prerábali mi vodu, elektrinu, všetko sa muselo premaľovať, bolo treba vymyslieť nový dizajn, aby všetko ladilo. Rozhodol som sa pre žulu, ktorá má svoju hodnotu. Azda sa v nej budem cítiť dobre,“ hovorí.
Herňa pána domáceho
V obývačke visia obrazy známeho sochára Tibora Bártfaya. „Mali sme spolu pekný vzťah, veľmi som si ho vážil, bol to sochár a výtvarník par excellence, čo povedal, to aj platilo. Zobral som ho do Ameriky na krst mojich platní, bol tam po prvýkrát ako 80-ročný a bol mi veľmi vďačný,“ spomína. Na stole púta pozornosť nádherná váza s replikou obrazu svetoznámeho maliara Alfonza Muchu. „Dostal som ju k narodeninám, ale neprikladal som jej nejakú pozornosť. Tak som sa išiel spýtať, čo to vlastne je. Keď mi povedali, že je od Muchu, rozhodol som sa ju dať na také miesto, kde bude pekne vidieť.“ Najvyťaženejšou miestnosťou je herňa. „V Anglicku som si všimol súkromné herne, nafotil som si ich a snažil som sa podľa nich zariadiť tú svoju. Dal som do nej vyrobiť bar a kúpil som biliardový a kartársky stôl. Chodia sem za mnou kamaráti, napríklad Oliver Andrásy, Eňa Vacvalová, s ktorými si rád zahrám biliard. Každá partička stojí 5 eur. Za letný aj zimný semester sa to nazbiera, potom tie peniaze zoberieme a niekde ich spolu minieme. Proste to má dlhodobejší cieľ,“ smeje sa. Hostia sa musia obsluhovať sami. „Nie som čašník, nech si každý zoberie, čo mu chutí. Každý večer je spoločenská udalosť, musí byť pekný, aby bolo na čo spomínať.“
Bazén bol chyba
Na svojom dome ľutuje len jednu vec. „Bola veľká chyba, že som si dal postaviť vnútorný bazén. Často som koncertoval v Nemecku a tam ho mal každý, tak som chcel aj ja. Má to veľkú nevýhodu, pretože vyhrievať ho celú zimu je veľmi nákladné. Po piatich rokoch som teda horko zaplakal a kládol si otázku, na čo mi vlastne je.
Využívam ho len v lete, keď je horúco a chodím sa v ňom ochladiť.“ Nedávno k bazénu pribudla aj zastrešená terasa. .„Vždy keď sme s kamarátmi sedeli vonku a náhodu sa zmenilo počasie, pokazila sa celá párty. Teraz už môžeme byť von aj v zime, kúpil som veľký ohrievač. Nedávno sme tu oslavovali narodenie dcéry Števa Skrúcaného, tak sme terasu pomenovali po nej, Ela.“ Bonviván Štefan Wimmer sa vo svojom dome cíti pohodlne a nikdy by ho vraj nevymenil. Rozmýšľa však, že by si v budúcnosti rád doprial malý domček na brehu mora, kde by celý rok sedel len v krátkych nohaviciach a umieval sa na slnko.
