„Dom je na krásnom mieste, lebo vždy ide o adresu, kde človek býva, na inom nezáleží. Už keď som vybral pozemok, cítil som sa tu ako doma. Už v noci sa teším, že sa ráno zobudím a začnem sa v mojom dome opäť baviť a takto to trvá až do večerných hodín. Život si treba užívať plnými dúškami,“ začína svoje rozprávanie milovník života, ktorý vydal 64 cédečiek a v pracovni má 47 zlatých, platinových a diamantových platní.
Prerábal kuchyňu
Vo veľkom dome je 14 izieb a aj výťah. „Ten zo začiatku nebol vôbec plánovaný. Keď už bolo schodisko takmer dokončené, zamyslel som sa, že sa mi nebude chcieť na staré kolená tieto schody prekonávať. Všetko sa teda zbúralo a do stredu prišiel výťah. Bolo to moje najlepšie rozhodnutie,“ spomína. V priestrannej vstupnej hale stojí vysoká polička, na ktorej sa vynímajú sošky z celého sveta. „Je ich celá plejáda, trvalo desiatky rokov, kým som ich pozbieral na mojich cestách. Sú z Kene, Indie, Maurícia, Bornea, Jamajky, Fatimy... Keď schádzam každé ráno dolu schodiskom zo spálne, objaví sa mi tak pred očami celý svet. Dcéra Janka mi priniesla z hlavného archívu v Londýne aj náš rodinný rodokmeň, ktorý mám zavesený vedľa.“ Najnovšia v dome je kuchyňa. „Dokončili mi ju pred týždňom. Tá stará nebola vôbec zlá. Napriek tomu, že varím dvakrát do roka, v utorok a v novembri, ma známi nahovorili, že by som si mohol dať urobiť novú. Nikto mi však nepovedal, čo to obnáša. Prerábali mi vodu, elektrinu, všetko sa muselo premaľovať, bolo treba vymyslieť nový dizajn, aby všetko ladilo. Rozhodol som sa pre žulu, ktorá má svoju hodnotu. Azda sa v nej budem cítiť dobre,“ hovorí.