Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová, na základe označenia statusov za hoax a zverejnenia ich autorov na stránke „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ ich autori pristúpili k ich vymazaniu vo veľmi krátkom čase. „Pôvodné statusy sa tak automaticky vymazali zo všetkých viac ako piatich tisícok profilov, ktoré ich zdieľali medzi svojich priateľov. To, či je možné ich skúmanie v trestnoprávnej rovine, posudzuje kriminálna polícia," povedala Bárdyová.
Prvý status informoval o konkrétnom prípade, kedy malo dôjsť k úmrtiu príbuznej autorky textu. „Lekárka mala príbuznú poslať domov a automaticky ju zaradiť medzi pacientov infikovaných novým koronavírusom bez akéhokoľvek testovania. V krátkom časovom slede malo dôjsť k smrti tejto osoby na cirhózu pečene. Po preverovaní v nemocnici a pohrebnej službe sa táto informácia potvrdila ako vymyslená,” uviedla Bárdyová. Cieľom hoaxu bolo podľa polície presvedčiť verejnosť, že zdravotníctvo nezvláda aktuálnu situáciu, ktorú navyše umelo nafukuje falošným počtom infikovaných pacientov, čo v konečnom dôsledku znamená, že koronavírus buď neexistuje, alebo je ľahkým ochorením ako chrípka.
Druhý status sa týkal povinnosti nosenia rúšok na druhom stupni základných škôl. Autorka textu podľa polície tvrdila, že policajti hneď na druhý deň nového školského roka prišli do školy v Galante, kde kontrolovali povinnosť nosenia rúšok. Na základe preverenia bolo zistené, že žiadna takáto kontrola neprebehla. Cieľom tohto hoaxu bolo vytvorenie atmosféry „policajného štátu“, kde nekompromisne a až neľudsky policajti dohliadajú na nové nariadenia, pričom ihneď idú do škôl za neplnoletými osobami," povedala Bárdyová.
Tretí status informoval o papieri, ktorý by mali občania nosiť so sebou a preukazovať sa ním pri náhodných kontrolách ohľadom povinného nosenia rúšok. „Text v troch bodoch informoval argumentmi, na základe ktorých žiadna povinnosť nosiť rúška sa nemôže aplikovať na žiadneho občana SR. Každý z troch argumentov bol vyvrátený stanoviskom kriminálnej polície. Cieľom tohto hoaxu bolo u istej časti obyvateľstva vytvorenie pocitu schopnosti vzdoru autoritám,” vysvetlila Bárdyová.
Na základe desiatok zanalyzovaných dezinformácií o novom koronavíruse je podľa polície možné konštatovať, že všetky majú jedného spoločného menovateľa ohľadom motivácie ich šírenia. Šíritelia nadobúdajú pocit, že svojim konaním odhaľujú prísne tajné informácie, ktoré sú zo strany autorít manipulované, zahmlievané, avšak šikovnosťou jednotlivcov dochádza k ich dekódovaniu, čo im dodáva pocit vlastnej dôležitosti. Motivácia u autorov hoaxov môže byť totožná, pričom často ide aj o dôvody cielenej manipulácie s vedomím, že ide o hoax, prípadne s cieľom finančného alebo iného zisku. „Dezinformácie sú nebezpečným nástrojom na negatívne ovplyvňovanie názorov a reálneho konania u širokého spektra obyvateľstva, čo môže v najhorších predstavách vyústiť do bezpečnostného rizika,” povedal v tejto súvislosti prezident Policajného zboru Peter Kovařík. Dodal, že zvlášť v čase, kedy sú zaznamenané zvýšené počty infikovaných osôb, nie je možné situáciu podceniť a je nutnosťou aktívne komunikovať, prečo sú hoaxy nepravdivé
