Zaradenie vlka medzi chránené živočíchy je podľa SPK krokom späť. V súčasnosti sa k jeho lovu vracajú aj iné štáty, keďže im vlk spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách. "Všetky relevantné medzinárodné organizácie i platforma Európskej únie 'Spolužitie s veľkými šelmami' vedia, že jediná správna cesta je aktívny manažment," tvrdí.
"Pokiaľ kvóta nebude postavená na vedeckom základe tak ako doteraz, napríklad s ohľadom na percento prírastku, ktorého lov sa nemôže prekročiť, aby populácia neklesala, SPK nebude súhlasiť s jeho lovom," uvádza Kaššák.
SPK vopred upozorňuje, že problémy s počestnosťou vlka sa budú naďalej prehlbovať a narastie tiež počet nelegálnych zásahov do jeho populácie. Zvýšia sa škody spôsobené na hospodárskych zvieratách. Poľovníci prídu aj o štatistiku početnosti a monitoring.
Pripomína tiež, že vlk je šíriteľom nebezpečných ochorení prenosných i na človeka, napríklad besnoty. "Týmto chceme zdôrazniť, že vlk už preukázateľne stráca plachosť a v budúcnosti bude veľmi ťažké rozlíšiť, či vlk je chorý a trpí napríklad besnotou, psinkou alebo len stratil plachosť," konštatuje poľovnícka komora.
Poľovníci sú pripravení sledovať aj to, či sa potvrdia domnienky o zastavení afrického moru ošípaných (AMO). Ako príklad uvádzajú Slanské vrchy, kde sa vlk vyskytuje, no spomalenie či zastavenie šírenia AMO nefunguje.
Environmentálne organizácie žiadajú celoročnú ochranu vlka dravého na Slovensku a prepracovanie programu starostlivosti o vlka. Požiadali tiež o zastavenie jeho lovu a určenie nulovej kvóty v poľovnej sezóne 2020/2021. Envirorezort a Štátna ochrana prírody SR podporujú nulovú kvótu na lov vlka. Ministerstvo pôdohospodárstva zvažuje stanovenie nulovej kvóty lovu vlka dravého. O finálnom rozhodnutí bude diskutovať medzirezortná pracovná skupina, ktorá zasadne 15. októbra. Deväť slovenských europoslancov adresovalo ministrom vlády SR spoločnú výzvu na zavedenie nulovej kvóty.
