Pred takmer 15 rokmi prišla kapela o bubeníka Dušana Hergotta († 46), ktorý podľahol krvácaniu pažerákových žíl do žalúdka. Teraz Senzus opúšťa Igor Fekete. Z pôvodnej najslávnejšej zostavy Peschl, Hergott, Fekete ste teda zostali v kapele sám. Ako ste to prijali?
Veľmi ťažko. Veď sme spolu čo-to prežili! Nebolo ľahké stotožniť sa s tým, ale taký je život. Nikdy neviete, čo prinesie nový deň. Igorovi operovali v marci srdce, našťastie všetko dopadlo dobre a, chvalabohu, cíti sa výborne. Už po operácii avizoval, že ak sa vráti do kapely, bude môcť hrať len s obmedzeniami. Lenže to je veľmi limitujúce, pretože my hudobníci sme stále v strese. Naháňame sa za kšeftami, často máme aj dve akcie za deň. Takže prídeme na miesto, rozložíme aparatúru, odohráme, pobalíme, zas sadneme do auta a ideme do ďalšieho mesta a kolotoč sa opakuje... Tento stres už Igor absolvovať nemohol. Dohodli sme sa, že rozviažeme našu spoluprácu, i keď neradi.
Pre Senzus je to určite veľká strata, veď Igor bol v kapele skoro od začiatku.
Je to tak. Veľmi ťažko som prijal fakt, že odchádza z kapely. Predsa len, za tie roky sme si boli blízki muzikantsky aj ľudsky. Ale život to takto vymyslel a nezostáva nič iné, len to prijať ako fakt. Veľmi ma to mrzí a verte, že najradšej by som bol, keby sa toto nebolo udialo. Nič na tom však nezmením. Nechcem to viac rozpitvávať, nemám právo vyjadrovať sa k Igorovmu zdravotnému stavu. Želám mu veľa zdravia a hádam si ešte spolu zahráme pri niektorých príležitostiach!
Senzus už hrá v novej zostave. Bolo jednoduché nájsť vhodného klávesistu?
Vôbec nie. Dlho sme hľadali náhradného klaviristu, lebo Igor je fantastický muzikant a nahradiť ho je veľmi ťažké. Hral v kapele aj na trombón, okrem toho aj dobre spieva, navyše, boli sme super partia. Mojou snahou bolo nájsť niekoho, kto príde do kapely, bude ochotný hrať tak, ako Senzus doteraz s Igorom – naživo, bez jediného podporného prostriedku a s úsmevom na tvári zahrá skladbu bez toho, že by pustil predprogramovanú nahrávku a tváril sa, ako dobre hrá. Vyskúšali sme desať klávesistov, až jedenásty Rasťo Rosinský z Prievidze bol ten správny.
Nebude to logisticky zložité, dochádzať z Prievidze na skúšky?
Bolo to náročné počas korony, lebo bolo treba veľa skúšať a dávať dokopy kompletný repertoár. Skúšali sme u bubeníka Roba Mrvu v Seredi, tak to mal Rasťo trošku ďaleko. Ale zvládli sme to a fungujeme bez problémov. Prievidza je síce podstatne ďalej, ale hráme po celom Slovensku a mnoho akcií je aj tým smerom.
Zapadol nový člen do partie?
Bez debaty! Rasťo je parťák - päťdesiatnik, žiadne ucho. Okrem toho, že hrá v Senzuse a robí revízneho technika v Bani Prievidza, má ešte hráčske aktivity v miestnej hudobnej skupine a taktiež hrá na bicie v dychovke Prievidžanka.