"Ak nezatvárame hranice s Českom, kde už bolo za jeden deň viac ako tisíc nakazených a hranice s Rakúskom, má to iba politické dôvody, nie zdravotné. My sme museli nosiť rúška aspoň v obchodoch a MHD, v Česku a Rakúsku to ľudia nemuseli robiť. Tam sa k tomu pristupuje až teraz," povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
Aj keď Slovensko podľa Hrabka dostatočne nevyužilo letné mesiace na prípravu na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu a aktuálne opatrenia skôr ad hoc reagujú na vzniknutú situáciu, jar vďaka vláde Igora Matoviča (OĽANO) a predtým Petra Pellegriniho (Hlas-SD) zvládlo lepšie ako susedné štáty. Teraz podľa neho hrozí, že sa do krajiny nákaza bude dostávať od susedov.
"Opatrenia, aké sa robili na jar, dnes neplatia a podľa môjho názoru je to všetko chaotické," konštatuje Hrabko. "Bola e-karanténa, kontroly na hraniciach, meranie teploty. To dnes neexistuje. Aspoň námatkové kontroly a meranie teplôt na hranici malo ostať," tvrdí.
Niektoré prijímané opatrenia podľa Hrabka naopak nemajú zmysel. "Aký význam má povoliť zábavu do 23.00 h? To sa čaká, že po tej diskotéke pôjde každý domov spať? Takéto obmedzenie nemá absolútne žiadny význam, buď to treba uťať úplne, alebo to treba povoliť, podľa toho, aká je epidemiologická situácia v danej lokalite," povedal.
Výmenu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Hrabko očakával z politických dôvodov už skôr a prekvapivé je podľa neho skôr to, že k nej dochádza až teraz. Na margo výhrad odvolaného riaditeľa Ľubormíra Vážneho (Smer-SD) k argumentácii ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý odvolanie odôvodnil porušovaním zákona zo strany Vážneho, Hrabko reagoval, že najlepšie ich vyhodnotí Ústavný súd SR, na ktorý sa chce Vážny obrátiť.
Predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala nevylučuje trestnoprávnu dohru pre tých, ktorí budú podozriví z úniku informácií o hlasovaní senátu ŠTS vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Predseda ŠTS upozornil, že podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený 3. septembra, sú nepravdivé.
"Podľa mňa je povolené, normálne a na Západe aj obvyklé, keď súd povie, ako skončilo hlasovanie. Len nesmie povedať menovite kto a ako hlasoval. Môže povedať, že 2:1 alebo 3:0, na tom podľa mňa nie je nič tajné. Ale zverejniť mená je zákonom zakázané. Ak polícia vyšetrí, kto to vyniesol, bude to mať konsekvencie. Ale podľa mňa to nevyšetrí," odhadol Hrabko.
Dodal, že jedným z dôvodov nerealistických očakávaní verejnosti ohľadom rozsudku ŠTS vo veci údajných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bolo aj opakované zverejňovanie selektívne vybratých informácií zo spisu ohľadom výsledkov vyšetrovania. "Neboli to komplexné informácie, ale vyberané informácie. Celá vec ide na Najvyšší súd, ktorý buď rozsudok potvrdí, alebo sa to zvráti. Predpokladám skôr ten druhý prípad, takže môže prísť aj k opätovnému dokazovaniu. Môže to byť, jednoducho, už dlhý príbeh," uzavrel Hrabko
