Vyhlásenie prišlo po výročnej správe amerického ministerstva obrany o stave čínskych ozbrojených síl, určenej pre Kongres USA. Podľa správy zo začiatku septembra môžu mať zámery Pekingu "vážne dôsledky pre národné záujmy USA a bezpečnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách".
Hovorca čínskeho ministerstva obrany plukovník Wu Čchien označil túto správu za "svojvoľné skreslenie" zámerov Číny a vzťahu medzi jej armádou a obyvateľmi.
"Mnoho rokov dôkazov ukazuje, že sú to USA, ktoré podnecujú regionálne nepokoje, porušujú medzinárodný poriadok a ničia svetový mier," vyhlásil.
Kroky USA v Iraku, Sýrii, Líbyi a iných krajinách za posledné dve desaťročia mali za následok smrť viac ako 800.000 ľudí a vyhnanie ďalších miliónov z domovov, uviedol Wu.
"Vyzývame USA, aby sa pozerali na budovanie národnej obrany a armády Číny objektívne a racionálne, prestali s nepravdivými vyhláseniami a súvisiacimi správami a podnikli konkrétne kroky na ochranu zdravého rozvoja bilaterálnych vojenských vzťahov," dodal hovorca.
Správa amerického Pentagónu skúma technické schopnosti a doktríny čínskej armády i konečné ciele jej posilňovania. Tvrdí, že k ním patrí aj to, aby sa táto armáda stala "praktickým nástrojom" čínskej štátnej politiky s aktívnou úlohou pri presadzovaní zahraničnej politiky Pekingu a "cieľov pozmenenia (určitých) aspektov medzinárodného poriadku".
Správa konštatuje, že budúci vývoj v tomto smere ovplyvnia mnohé faktory. "Isté je však to, že (vládnuca čínska komunistická strana) sa usiluje o dosiahnutie strategického konečného stavu, ktorý v prípade, ak bude dosiahnutý a ak nebude riešená sprievodná modernizácia armády, bude mať vážne dôsledky pre národné záujmy USA a bezpečnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách," dodáva.
Správa okrem iného skúma oblasti, kde čínska armáda - s dvoma miliónmi príslušníkov najväčšie stále ozbrojené sily na svete - prekonala Spojené štáty, napríklad pri veľkosti námorných síl, ktoré sú v súčasnosti s približne 350 loďami a ponorkami najväčšie na svete, v porovnaní s približne 293 vojenskými plavidlami USA.
Čína tiež vybudovala značný arzenál balistických a riadených striel a má jedny z celosvetovo najväčších jednotiek disponujúcich modernými systémami rakiet dlhého doletu typu zem-vzduch.
Tohtoročná správa Pentagónu prišla v čase, keď vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom dosiahli najhoršiu úroveň za niekoľko desaťročí v dôsledku sporov okolo obchodu, technológií, Taiwanu, ľudských práv a Juhočínskeho mora.
